TRNAVA. Posledným obývaným miestom v džungli na severe Guatemaly je osada Uaxactún (číta sa Uašaktún), ktorú v 30. rokoch 20. storočia založili zberači gumy.
Kým v minulosti bol ich hlavnou obživou zber gumy získanej narezávaním stromu chicle, v súčasnosti mužov živia kopáčske práce pre rôzne medzinárodné archeologické projekty.
Dvojtisícová obec sa totiž nachádza v tesnej blízkosti zaniknutého mayského mesta, ktoré pred tisícimi rokmi ležalo v centre tejto vyspelej starovekej civilizácie.
Na výskum lokality Uaxactún je v súčasnosti zameraný aj jeden z najväčších projektov v mayskej oblasti, ktorý realizuje Slovenský archeologický a historicky inštitút (SAHI) pod vedením profesora Milana Kováča, donedávna jediného slovenského mayológa.
Kráľ si prepichoval penis
Martin Hanuš, zamestnanec SAHI, je členom desaťčlennej skupiny slovenských bádateľov, ktorá budúcu jar už po tretí raz strávi dva a pol mesiaca v stanovej osade v guatemalskej džungli spolu s ďalšími odborníkmi z viacerých krajín.
Martin má spolu s kolegami na starosti výskum monumentálneho, takmer dvetisíc rokov starého architektonického zoskupenia, ktoré v období rozkvetu mayskej kultúry plnilo významné rituálne a politické funkcie. On sám skúma monumentálnu chrámovú pyramídu s rozmermi 30 krát 50 metrov, dosahujúcou celkovú výšku 17 metrov.
Hoci samotný výskum starobylej civilizácie v guatemalskej džungli si nezasvätený laik predstavuje ako nepretržité dobrodružstvo, aj dni archeológov vykazujú známky rutiny: Po raňajkách, ktoré im v poľnej kuchyni pripravujú miestne ženy takmer výlučne z vajec a fazule, ich každé ráno čaká spolu s guatemalskými robotníkmi presun z tábora hlbšie do džungle, kde sa rozkladajú ruiny mesta.
Výskumný tím, vrátane guatemalských robotníkov. FOTO: ARCHÍV SAHI
K práci archeológa patrí aj dokumentovanie skúmaných objektov, vyhotovenie plánov a popis konštrukcie stavieb. „Podarilo sa nám nájsť i zvyšky štukových výzdob, ktoré predstavujú monumentálne masky mayských bohov so zoomorfnými črtami. Ich symbolika vypovedá o funkciach stavby," hovorí Martin. Pyramída, ktorú skúma, bola spätá s ústredným mýtom stvorenia mayského sveta.
Martin nám opisuje jeden z ikonograficky doložených rituálov, ktorý sa tu odohrával -rituál sebaobetovania kráľovskej krvi: „Išlo o pozoruhodnú ceremóniu, počas ktorej si kráľ prepichoval penis. Mayovia totiž verili, že obeta kráľovskej krvi predstavuje dôležitý prvok pre zabezpečenie stability a prežitia celej komunity," komentuje Martin.
Slováci našli dôkazy o krviprelievaní
Hoci predkolumbovský americký svet (Mayovia, Aztékovia, Inkovia) je jednou z kolísok ľudskej civilizácie, v porovnaní z Egyptom, Mezopotámiou či Gréckom sa skúma kratšie a tým pádom je prebádaný podstatne menej.
Jeden z najväčších otáznikov visí nad náhlym kolapsom mayskej civilizácie, ktorý podľa väčšiny prameňov nastal v 9. storočí. V tomto období Mayovia natrvalo opustili rozsiahle územia, ktoré sa rozprestierali v centre Yucatánu a priľahlých oblastiach a svoju vyspelú kultúru už v rovnakom rozsahu nikdy neobnovili.
Slovenským archeológom sa v tejto sfére podaril významný nález - objavili vo Uaxactúne hrob, ktorý je možné na základe metódy C14 datovať až do 10. storočia. „Dokladá mayské osídlenie v čase, kedy tu podľa doposiaľ známych prameňov už nemalo byť, z čoho opäť vyvstávajú nové otázky," objasňuje Martin.
Jeden z nemnohých dôkazov o tom, že mayská civilizácia skončila krviprelievaním, získali práve slovenskí archeológovia. „Asi 80 kilometrov severne od Uaxactúnu, hlboko v džungli, objavil vedúci projektu Milan Kováč úplne novú lokalitu nazavanú Tzibatna, v rámci ktorej sme narazili na pozostatky narýchlo postavených barikád. Pochádzajú z posledných dní mesta a svedčia o bojoch a násilnostiach."
Výskum pozostatkov mayskej civilizácie značne sťažujú vykrádači lokalít. „Dá sa povedať, že skôr ako mayské mestá objavia archeológovia, sú už dávno prelezené a vykradnuté miestnymi."
Tento fenomén sa zrodil najmä počas občianskej vojny v Guatemale (1960 - 1996), ľudí k nemu donútila ekonomická situácia. Súčasťou projektu SAHI je z tohto dôvodu tiež služba pre miestnu komunitu, v rámci ktorej mayský učiteľ a epigrafista (znalec mayských hieroglyfov) vyučuje v miestnej školy mayské a špeciálne i lokálne dejiny.
Pivo a futbal
A ako archeológovia v džungli relaxujú po ťažkom pracovnom dni? „Máme šťastie, že bývame v dedine , vďaka čomu si môžeme zájsť na pivo do miestnej krčmy," spokojne konštatuje Martin. Krčma je jedna z mála murovaných stavieb v dedine, vybavená dokonca televízorom a satelitom.
„Elektrina sa tu získava len z generátorov. Po zotmení svietia vo Uaxactúne len dva - tri domy." Okrem dobrého guatemalského piva Gallo (Kohút), vyrobeného podľa nemeckej receptúry, si archeológovia s miestnymi občas vypijú. Vzťahy však utužujú aj prostredníctvom športu.
Guatemalskí robotníci pri výskume. FOTO: ARCHÍV MARTINA HANUŠA
„Futbalové zápasy na námestí sledovala celá dedina. Na Guatemalčanov sme však nemali," priznáva Martin. Sily si zmerali aj v basketbale, v tomto prípade zas ťahali Európania za dlhší koniec. Čas na krátke výlety po krajine majú výskumníci najmä počas Veľkej noci, kedy sa v štáte nepracuje.
„Guatemala je úplne iný svet. Iná príroda, iné vône, inak fungujúci systém. Vládne tam obrovská byrokracia. Celkovo v Guatemale platí, že nemožné veci sú tu možné, ale aj naopak" smeje sa Martin.
Tarantula v stane
Popri kriminalite predstavuje reálne nebezpečenstvo aj džungľa. Archeológovia sú v stálom kontakte prostredníctvom vysielačiek, nosia so sebou antiséra, ani vďaka nim však nie sú úplne imúnni voči množstvu jedovatých pavúkov, hadov či stonožiek.
Aj nedávno museli podávať antisérum a viezť do nemocnice, vzdialenej 2 hodiny cesty jedného z guatemalských robotníkov, ktorého uštipol had. „Treba si jednoducho dávať pozor, kam stúpate," komentuje Martin.
Niektorým stretom sa však vyhnúť nedá. Pracujúcich archeológov si zo stromov zvedavo obzerajú opice, vedľa Martinovej sondy raz pristál aj majestátny orol. Hoci prvé dva týždne sa mu prisnili sny s jaguárom, na prítomnosť džungle si čoskoro zvykol. „Strach nepociťujem. Iba rešpekt," konštatuje.
Súčasťou projektu Slovenského archeologického inštitútu (SAHI), ktorý financuje podnikateľ Zoroslav Kollár, je tiež budovanie a etablovanie mayských štúdií na Slovensku.
SAHI v spolupráci s katedrou porovnávacej religionistiky na UK už druhý rok zorganizovali workshop zameraný na čítanie hieroglyfov. „Snažíme sa z toho urobiť tradíciu," hovorí Martin Hanuš. „Budúci rok máme v pláne pozvať najväčšiu elitu v skúmaní mayského písma - nemeckého bádateľa Nikolaia Grubeho. Už vďaka doterajším dvom ročníkom workshopu sa na Slovensku vytvorila asi 30-členná skupina, ktorá má základnú predstavu o mayskom písme a vie lúštiť texty." Mayské hieroglyfy boli rozlúštené len v posledných dekádach, význam niektorých, najmä náboženských textov je však problematický. „Mayovia totiž obľubovali symboly, hlavolamy, hádanky."
Aj samotné písmo je podľa Martinových slov pomerne zložité. Ide o zmiešaný systém logogramov a fonetických znakov. „Kombinuje zápis celých slov alebo myšlienok vo forme jedného znaku so zápisom pomocou znakov, ktoré majú len fonetický význam. To isté slovo sa dá zapísať viacerými spôsobmi. Stáva sa, že v jednom texte je meno panovníka zaznamenané aj v štyroch podobách," vysvetľuje Martin. Nie je isté, čo Mayov k tomu viedlo. „Hravosť? Estetické ciele? Ťažko povedať. Aplikovať na nich naše vzorce myslenia ľahko minú cieľ."
