TRNAVA. Pôvodne mali vyjsť Dejiny Trnavy už v roku 2008, teda k výročiu mesta. Aj profesor Jozef Šimončič, jeden z autorov a hlavný editor, uznáva, že táto kniha sa pripravovala pridlho, „najmä z hľadiska verných čitateľov, ktorí na ňu čakali.“ Tento sklz však podľa neho, ako i obrazového redaktora Pavla Tomašoviča, priniesol aj svoje výhody.
Nové bádania
Vďaka nemu sa tam dostali kvalitné obrazové záznamy, ale informácie, podložené najnovšími výskumami – archívnymi i terénnymi,“ hovorí Tomašovič. V prípade skoršieho vydania by podľa jeho slov podstatne inak vyzerala najmä kapitola, zameraná na najstaršie dejiny Trnavy od Jozefa Urminského – ktorú obohatili nedávne prevratné archeologické nálezy - či tá, mapujúca obdobie rokov 1848 – 1945.
„Autor Peter Sokolovič ju obohatil o výsledky nových bádaní v rámci Ústavu pamäti národa,“ hovorí Tomašovič. „Možno práve táto kapitola vyvolá polemické názory. Koncipovaná je však tak, aby bolo možné porovnať, ako boli mnohé udalosti vnímané v roku 1988, a ako sú reflektované dnes. Určitou výhodou je, že túto kapitolu robil mladý odborník, ktorý nie je zaťažený predošlou érou.“
Aby porozumeli aj mladí
Pod sklz sa podpísalo aj to, že mnohí autori rozsahom prekročili dohodnutý rámec. „Nechceli sme ich však skracovať, hoci dokopy by zaplnili okolo tisíc strán. Po dohode s grafickou firmou sme sa rozhodli aj z praktických dôvodov knihu rozdeliť do dvoch dielov,“ vysvetľuje Tomašovič. Väčšina kapitol sa v prvom dieli končí rokom 1945, no časti zamerané na architektúru, literatúru, hudobný život a divadlo presahujú až do súčasnosti. „Takto sa lepšie uchoval celkový kontext.“
Druhý diel vyjde podľa Tomašovičových odhadov najskôr v roku 2012. „Plánujeme na ňom spolupracovať s mladými odborníkmi z Ústavu pamäti národa, či Historického ústavu. Obsah nebude zameraný len na časovú os, ale aj konkrétne fenomény a témy – napríklad problematika ŠtB v meste.“
Tento diel bude podľa neho významný aj pre mladšie generácie, ktoré nezažili komunizumus. „Je dôležité, aby porozumeli napríklad tomu, prečo je rozbitá vnútorná architektúra mesta, že nejde o dôsledok kontinuálneho vývoja mesta, ale zásah zo strany centrálnej moci. Zámerom však nie je hodnotenie, ale objasnenie súvislostí.“
V druhom dieli by sa mali objaviť aj témy, zamerané na zvykoslovie, nárečie, či výtvarné umenie. Prvý diel radnica dotovala desiatimi eurami na kus, „aby si knihu mohol dovoliť každý Trnavčan.“ O financovaní druhého diela rozhodne súčasné mestské zastupiteľstvo.
- prvý diel má 624 strán, váži 2,7 kila
- pracovalo na ňom 15 autorov (Jozef Šimončič, Michal Kúšik, Ján Drdúl, Jozef Urminský, Ján Hunka, Juraj Roháč, Štefan Kazimír, Peter Sokolovič, Marta Dobrotková, Mária Štibrányiová, Jaroslava Žuffová, Ivan Staník, Eva Fordinálová, Edita Bugalová, Ladislav Čavojský)
- vychádza 22 rokov od posledného vydania Dejín Trnavy v roku 1988
