Silné stroje na dvoch kolesách fascinovali Jara Černého odmalička. Dnes je z 23-ročného rodáka z Kľačian elitný slovenský jazdec, ktorý v tejto sezóne vyhral medzinárodný seriál Alpe Adria Championship v kategórii Superstock 600 a na oficiálnom európskom šampionáte skončil desiaty.
KĽAČANY. Mimoriadne úspešnú sezónu má za sebou motocyklový pretekár Jaro Černý. V roku 2010 sa zúčastnil na majstrovstvách Európy v španielskom Albacete, kde prišiel do cieľa na desiatom mieste. Ešte úspešnejší bol v medzinárodnom seriáli Alpe Adria Championship, kde triumfoval v kategórii Superstock 600 a v Supersport 600 skončil v konečnom účtovaní druhý. V oboch kategóriách sa zároveň stal majstrom Slovenska, čo je už pre Jara takmer samozrejmosťou - jazdec Bily racing tímu nemá pod Tatrami konkurenciu.
Úspešný na medzinárodnom poli
Z víťazstvá v seriáli Alpe Adria, ktorý zahŕňa preteky v Česku, Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku, Taliansku i na Slovensku, má talentovaný jazdec veľkú radosť. „Pretekal som v kvalitnej konkurencii, takže víťazstvo sa cení. V triede Supersport z toho bolo napokon druhé miesto, tam ma prekonal slovinský pretekár," priblížil. Alpe Adria sa považuje aj za neoficiálny európsky šampionát, aj z neho sa elitní jazdci kvalifikovali priamo na ME do Španielska. „Oficiálne majstrovstvá Európy sa v súčasnej podobe idú ako jedny preteky, takže veľa záleží od aktuálnej formy i šťastia," vrátil sa k 10. miestu, ktoré na Pyrenejskom polostrove vybojoval v závere októbra.
Rozdiel medzi triedami Superstock a Supersport je v povolených úpravách motocyklu. V oboch prípadoch ide síce o stroje s objemom motora do 600 centimetrov kubických, Supersport však povoľuje výraznejšie úpravy hlavne na motore, kým pri Superstockoch sa jazdí so sériovo vyrábanými motorkami s minimálnymi úpravami na podvozku.
Cieľom majstrovstvá sveta
V triede Supersport sa Jaro Černý predstavil v minulom roku premiérovo aj na pretekoch majstrovstiev sveta. Využil divokú kartu, ktorú dostal od organizátorov v Brne a stal sa tak prvým Slovákom v histórii, ktorý si pripísal štart na podujatí svetového šampionátu. Do cieľa prišiel napokon šestnásty. „Umiestnenie nebolo zlé, ale dúfal som v lepšie. Mali sme však veľké problémy, keď odišli za víkend až tri motory," hovorí Jaro, ktorý tak prvé body pre Slovensko napokon tesne nezískal, keďže tie sa udeľujú len prvým pätnástim pretekárom v cieli.
V roku 2012 by sa chcel seriálu MS zúčastniť už ako stabilný jazdec. „Pôvodne sme to chceli zrealizovať už v nasledujúcom roku, ale ešte nie sme úplne pripravení. Bez mimoriadnych výdavkov to bude stáť okolo 200-tisíc eur, čo, samozrejme, nie je málo," pokračuje ambiciózny pretekár. Na najsledovanejšie celosvetové preteky MotoGP však nemyslí: „Snažím sa dávať si reálne ciele. V MotoGP sa preteká na továrenských špeciáloch, ktoré stoja niekoľko miliónov dolárov. Na niečo podobné si nikto zo Slovenska nemôže trúfnuť, rozpočet pre túto súťaž je nepredstaviteľný."
Každý rok nová mašina
Jaro momentálne preteká na motocykli Yamaha R6, ktorú kúpil v Trnave a špeciálne mu ju upravili vo Francúzsku. Na novú sezónu kúpil Bily Racing tím dva stroje od pretekára, ktorý skončil v tomto roku druhý na nemeckom šampionáte IDM. „Robíme spoločnými silami všetko preto, aby sme stále zlepšovali výsledky, k čomu patria aj kvalitné motocykle. V budúcom roku by sme sa chceli zúčastniť aj na majstrovstvách Nemecka," priblížil rodák z Kľačian, ktorý na dvoch kolesách jazdí už 16 rokov.
Ako šesťročnému mu prvý minibike kúpil otec, odvtedy už motocyklov vystriedal niekoľko. „Prakticky každý rok mám novú motorku. Za sezónu si odžije svoje, po roku pretekania je veľa vecí, ktoré treba opraviť a vymeniť, a tam je potom finančne výhodnejšie kúpiť rovno celý nový stroj," vysvetľuje Jaro, ktorý tréningy absolvuje na Slovakia Ringu, ale aj v Brne či Maďarsku. Zaujímavosťou je, že po bežných cestách na dvoch kolesách nejazdí. „Na motorke v bežnej premávke nechodím, ani takú, s ktorou by som moho vyjsť na cesty, nemám - moja Yamaha je prispôsobená len na pretekárske okruhy, nemá ani svetlá či smerovky," hovorí.
Adrenalín i pády patria k tomu
To, že k motocyklovým pretekom patrí veľká dávka adrenalínu, je nesporné. Na motocykli dosahujú jazdci maximálnu rýchlosť okolo 260 kilometrov za hodinu. „Dá sa povedať, že v ohrození života ste neustále, ale aj takýto adrenalín k tomu patrí, robím tento šport už dlho a žijem s ním naplno, takže som si na všetko okolo toho zvykol," hovorí Jaro.
„Z motorky si najčastejšie nedobrovoľne jazdec vystúpi, ak to preženie s náklonom v zákrutách, niekedy to kolesá nevydržia a guma ho „vystrelí" aj keď spraví všetko tak, ako má a v dobrom uhle. Je to o skúsenostiach, aby jazdec vedel presne, kedy je dosť, kedy málo, treba presne trafiť situáciu. To robí z jazdca šampióna," približuje Jaro, ktorý má sám na konte niekoľko nepríjemných pádov. „Nedá sa tomu vyhnúť, občas sa to pritrafí. Najhorší pád je, samozrejme, ten, ktorý vyradí pretekára z hry. Minulý rok som napríklad spadol na tréningu, musel som ísť na operáciu a v ruke mám stále 11 spevňovacích skrutiek," ukazuje na zranené miesto na ľavej dlani Jaro. „Ale aj tak som na ďalších pretekoch stál na štarte, síce s bolesťami, ale stál," dopĺňa.
Jazdenie je ťažšie ako futbal
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, aj samotné jazdenie vyžaduje veľmi dôkladnú prípravu. Fyzickú i psychickú. „Aby všetko fungovalo, musí to mať človek v hlave usporiadané, byť nad vecou. Na motorke však treba veľmi pracovať telom, stroj má neuveriteľnú silu, jazdec ho však musí tlačiť presne tam, kam ho potrebuje dostať. Je to v tomto smere určite náročnejší šport ako futbal či hokej," hovorí mladý pretekár, ktorý pôsobí kvázi ako profesionál. „Musíte sa tomu venovať naplno, ak chcete uspieť na medzinárodnom poli. U nás je situácia s týmto športom zložitá, podpora na Slovensku nie je, všetko to ťaháme my sami, s podporou kamarátov a sponzorov, ale spoločne ideme za cieľom," dodáva Jaro Černý.
