Pripomínajú hračky, ktoré tam dieťa ledabolo nechalo napospas osudu.
TRAKOVICE. Väčšinu času nám aj tak zaberá sledovanie a hopkanie pomedzi blatové ostrovčeky. Vtom sa páska stáča prudko doľava. Tropický svet nachádzame kúsok za miestom, odkiaľ vidíme vyjsť skorších návštevníkov.
Otvárame dvere bývalej ošipárne. Ovalí nás vlhký a teplý vzduch s prímesou pachu, typického pre pavilóny v zoo. Vľavo nás víta český Krtko v netypickom úbore. Na stolčeku sedí v zelenom tričku s logom tropického sveta. Pred nami sa tiahne chodbička. Krtka si prestaneme všímať, keď z jednej klietky zbadáme vychádzať mladý pár, ktorý je samá pilina. Za ním sa tlačia von dve malé levíčatá.
Dvere klietky sa však neúprosne zatvárajú. Vpravo lemujú chodbu teráriá, v ktorých odpočívajú na všakovaké spôsoby zvinuté rôznofarebné hady. Živočíšstvo, obývajúce ľavú stranu, je trochu pestrejšie. Na konci chodby Tropický svet nekončí, akoby sa dalo čakať. Za dvermi, ktoré sú teraz otvorené, pokračujú ďalšie dve miestnosti. Pestujú v nich sukulenty a tropické rastliny od výmyslu sveta.
Červený dôkaz hostiny
Prehliadku začíname hadmi. „Pozri na ten kameň, ešte sú tam pozostatky krvi," počujeme návštevníka, ktorý ukazuje na dôkaz nedávnej hostiny pri prvom teráriu. Takmer v každom nás upúta jedna či dve zvlieknuté hadie kože. Buď efektne visia z kusov dreva alebo sa povaľujú na dne z drevených štiepkov.
V niektorých teráriách netvoria sústavu preliezačiek len konáre. Na stenách majú hady nastriekanú montážnu penu, ktorú namaľovali tmavošedou farbu, a preto pôsobí ako skala.
Z asi dvadsiatky hadov nás najviac zaujmú mamby, a to najmä pre uhladený vzor ich kože. Na rozdiel od takej vretenice útočnej je mamba úzkohlavá svojím neónovo-zelenkavým sfarbením extrémne nápadná.
Posledný z hadov sa naskladal do úzkej štrbinky medzi stenou a kameňom.
„Chystá sa zvliekať," vysvetlí nám Róbert Klačman, jeden zo zakladateľov Tropického sveta. Začul nás, ako sa bavíme o rôznych polohách, v akých sme tu hady našli.
Chceme ísť von
Pozornosť obraciame na druhú stranu. V náprotivnej miestnosti pobehujú dve levie slečny Nika a Kira. Na pletive visí prosba o ich záchranu. Neskôr sa dozvedáme, že jedno levíča možno Tropický svet opustí. „Do zajtra treba za Kiru vyplatiť dvetisíc eur jej pôvodnému majiteľovi," hovorí smutne Klačman.
Levíčatá nervózne pobehujú od steny k stene. Občas vyskočia a oprú sa labami o pletivo, ktoré sa zakaždým zatrasie. Len na zadných labách môžu sledovať, čo sa deje vonku, pretože pletivo začína mierne nad ich výškou. Jedno z levíčat sa odobralo žuť handry. Druhé sa po chvíli pridalo, no dlho nevydržalo. Chcem ísť von, dožadovalo sa škriabaním labou o pletivo.
Na chvíľu sa od levíčat vzďaľujeme, aby sme si obzreli ďalšie zvieratá na ľavej strane. Korytnačkám práve naservírovali obed z listov. Pažravejšie stvorenia by ste ťažko hľadali.
V miestnosti naľavo od levíčat sa na radiátore tlačia asi tri mangusty pásavé. Je to problém rozoznať, pretože sa tam neustále mrvia jedna cez druhú. Prechádzame popri klietke s párom lemurov ku krokodílovi. Ten sa od nášho príchodu ani nepohol. Celý je ponorený vo vode. Trčiamulen nozdry.
Obľubujú zadky
Potom, čo sa prejdeme tropickou rastlinnou ríšou, zakotvíme opäť u levíčat. Chceme si ich pred odchodom poslednýkrát pozrieť. Hoci sme už na osobný kontakt neverili, pán Klačman nás prekvapí. Za levíčatami môžeme, no je to na vlastné riziko. „V rámci hry sa vám môžu ujsť škrabance alebo budete odchádzať s potrhaným oblečením." Bunda teda zostáva vonku.
Len čo sa za mnou zatvorí, vyskočí na mňa prvé levíča. O hladkanie nemá záujem. Chce ma ohryzávať. Druhé levíča neváha a vrhne sa na mňa od chrbta. Som pre nich ľahká trofej. Veľmi sa nebránim, pretože neviem, či ich môžem čapnúť. Nakoniec sa nehrám ja s nimi, ale oni so mnou. Oproti dvom som jednoducho v nevýhode. Ohryzujú ma, čo im zuby stačia. Najviac sa im páči zadná partia.
Po chvíli vychádzam bez škrabancov a s nerozpáraným pulóvrom. Zato piliny mám všade. Vrátila by som sa tam však znovu.
