V roku 2007 prišiel neprávom o zamestnanie. Po troch rokoch mu dal súd za pravdu a zasa pracuje ako pedagóg. Jeho nadriadený mu však aj naďalej kladie prekážky, ktoré hraničia so šikanovaním na pracovisku.
TRNAVA. Pred tromi rokmi mu nečakane prišla výpoveď z práce z dôvodu nadbytočnosti. V obálke, ako bežná pošta, bez doručenky. Viktor Dubovský nastúpil v roku 1987 ako odborný pedagóg na Strednú dopravnú školu v Trnave.
Časom si doplnil potrebné bakalárske vzdelanie, dostal sa dokonca do školiaceho programu zamestnancov automobilky PSA. Potrebnú kvalifikáciu získal vo Francúzsku. Výpoveď v roku 2007, sotva desať rokov pred dôchodkom, ho vážne zaskočila.
Obrátil sa na súd
Rozhodol sa vec riešiť súdnou cestou a zažaloval školu za neplatnosť zrušenia pracovného pomeru. Zriaďovateľom strednej školy je samosprávny kraj. „Zamestnanci zariadení v našej zriaďovateľskej kompetencii sú v pracovno-právnom pomere s konkrétnych zariadením, nie sú zamestnancami nášho úradu," vysvetľuje Ivan Krajčovič, hovorca Trnavského samosprávneho kraja.
Riešenie personálnych otázok je preto v kompetencii riaditeľa konkrétneho zariadenia.
Po troch rokoch súdnych pojednávaní dal Dubovskému za pravdu najskôr Okresný súd v Trnave. Protistrana sa však odvolala. Až rozhodnutie trnavského krajského súdu definitívne ukončilo spor medzi školou a pedagógom.
Dubovský si nárokuje na zaradenie na pôvodné pracovné miesto, ušlú mzdu spolu s úrokmi z omeškania, nemajetkovú ujmu a samozrejme aj náhradu súdnych trov.
„Bol som tri roky nezamestnaný, učitelia musia zbierať kredity, na základe ktorých sa kumulujú platy, čo sa nakoniec odrazí aj na dôchodku," hovorí.
Riaditeľ sa odmietol vyjadriť
Priestor na vyjadrenie dostal aj riaditeľ školy Anton Talač. Celú udalosť však odmietol komentovať. V telefonickom rozhovore iba spomenul, že rozhodnutie súdu akceptuje. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sa Viktor Dubovský hlásil osobne aj so svojím právnym zástupcom v riaditeľni.
„Navrhoval mi dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. S tým som však nesúhlasil," opisuje. Aj preto začal podľa jeho slov riaditeľ Talač vyvíjať na neho nátlak.
„Prikazoval mi opustiť priestory školy, dokonca sa mi vyhrážal. Pracovné miesto mal vraj pre mňa iba na vrátnici," dodáva.
Nakoniec však riaditeľ ponúkol náhradu. „Keďže nemal pre mňa pracovné miesto, navrhol, že mi bude posielať na účet priemerný mesačný zárobok. Mojou povinnosťou bolo hlásiť sa každý pondelok pred ôsmou ráno v riaditeľni," ozrejmuje.
Na jeho pôvodné pracovné miesto totiž riaditeľ prijal dvoch nových zamestnancov.
V nevykúrenom kabinete
Ďalší pondelok určil zamestnávateľ Viktorovi Dubovskému miesto výkonu práce. V kabinete, kde sa nekúrilo.
„Zakázal mi pohybovať sa po škole, nemohol som ísť ani na sekretariát, pretože by išlo o hrubé porušenie pracovného poriadku, za ktorý ma mohol legálne prepustiť."
„Rešpektoval som jeho zaradenie aj napriek tomu, že mi neurčil pracovnú náplň či plat, ktorý mám za prácu dostávať. Stanovil len hodiny, kedy sa musím zdržiavať v danom kabinete," dodáva.
„Podľa môjho názoru ide o šikanu na pracovisku, pretože mi bol znemožnený voľný pohyb po škole," tvrdí Dubovský. Svoju sťažnosť na správanie riaditeľa Talača adresoval Viktor Dubovský odborom, Vyššiemu územnému celku a Inšpektorátu práce. Zatiaľ bez odpovede. Momentálne sa po právoplatnom rozsudku zatiaľ veľa nezmenilo.
„Naďalej sedím vo svojom kabinete, kde už medzičasom po mojej slovnej intervencii začali kúriť. Ale bez pracovného zaradenia, bez náplne práce a platného pracovného dekrétu. Teraz mi zostáva iba čakať a riadiť príkazmi pána riaditeľa," uzatvára Dubovský.
Problémy majú aj ďalší učitelia. Nehovoria to však nahlas
Situácia v škole nie je priaznivá. Problémy s jej vedením majú aj ďalší pedagógovia. Vyjadrili sa však iba anonymne z obavy o ďalšie svoje pôsobenie v škole.
„Ak mu niekto protirečí, ide po ňom," rozpráva o vlastnej skúsenosti anonym, ktorý učí v škole už niekoľko rokov. Podľa jeho slov, riaditeľ zastrašuje disciplinárnymi trestami a pokarhaniami. „Jednoducho, neznesie iný názor," uzatvára.
