PIEŠŤANY. Vzniku filmu Dunajská sága predchádzali tri roky odborných a literárnych príprav. Snímka bude paralelne so seriálom vznikať postupne v nasledujúcich dvoch rokoch, k divákom by sa mali dostať na jeseň 2013.
Filmový štáb povedie režisér Juraj Lihosit, za kameru sa postaví Ján Ďuriš. "Tento projekt vnímam ako veľmi lákavú ponuku zmocniť sa umelecky dejín tohto geopolitického priestoru," uviedol režisér, ktorý sa spoločne s Petrom Glockom postaral aj o scenár.
Pri odborných konzultáciách dvojica spolupracovala s historikmi Pavlom Dvořákom či Janou Oršulovou. V snímke si zahrajú Miroslav Donutil, Vlastina Svátková, Ján Koleník, Táňa Radeva, Marián Slovák, Csongor Kassai a mnohí ďalší. Prvé obrazy vzniknú v priestoroch kaštieľa v moravských Vizoviciach, ďalej v kúpeľoch Luhačovice a v Piešťanoch.
Dramatický a zároveň romantický príbeh štyroch generácií známeho bratislavského lekárskeho rodu Kovátsovcov sa odohráva od júna 1809, keď Bratislavu ostreľovali napoleonské vojská, a končí sa presne o 135 rokov, v júni 1944, keď bola bombardovaná rafinéria Apollo.
Celovečerný hraný film bude sledovať predovšetkým líniu života Joannesa Kovátsa, zakladateľa rodu, ktorý po celý život pátra po svojom pôvode a hľadá svoju identitu. Skončí sa v roku 1866, keď jeho poslania prevezme syn Georg. Scenár sľubuje dramatický príbeh jednotlivca, ktorý sa navzdory neľahkým životným podmienkam a okolnostiam dokáže vzoprieť národnostným či politickým nátlakom a povolanie lekára vykonáva podľa Hippokratovej prísahy, pričom ochotne pomáha chudobným a prenasledovaným v duchu kresťanskej lásky.
Televízna verzia rozvinie chronologicky príbehy generácií podrobnejšie a obsiahne obdobie až do roku 1944. Chýbať nebudú ani bojové, davové či milostné scény.
V scenári je zaznamenaných 30 hlavných postáv, spoločne s epizódnymi dosahuje ich počet takmer 200. Nebudú medzi nimi chýbať ani súdobé osobnosti ako napríklad klavírny virtuóz Franz Liszt, americký vynálezca Thomas Alva Edison, maďarský spisovateľ Imre Madách, šermiar Ferdinand Martinengo, sochár Ján Fadrusz a iní.
