Pokiaľ človek akurát nemá povznesenú náladu, zväčša ho to podráždi. Kým prejde od námestia po koniec pešej zóny, stane sa, že aj päťkrát mu to Nota Bene strčia pod nos.
No podráždenie je často aj na strane predajcov: Či si zarobia na nocľah v ubytovni totiž nie je len v ich rukách -na rozdiel od balenia darčekových výrobkov, napríklad: Čo kus, to pár centov vo vrecku. Pri predávaní priama úmera neplatí. Vstupuje doň totiž faktor, na ktorý nemajú predajcovia tak úplne dosah - záujem druhého.
Každý architekt v Kanade vraj musí pred nástupom do praxe aspoň dva týždne jazdiť v invalidnom vozíčku.
Jeho prístup k navrhovaniu stavieb sa po tejto skúsenosti údajne zásadne zmení. Aj predaj pouličných časopisoch si už vyskúšalo zopár ľudí, ktorí naň nie sú odkázaní. Pre lepšie vcítenie sa do kože skutočných predajcov by však možno stál za pokus aj odvážnejší experiment: Zaplatiť si tržbami z jeho predaja aj celodennú stravu. (V prípade odvážnejších aj nocľah.) V záujme budovania empatie si tento experiment možno vyskúšať pomerne ľahko. Cesta predajcov do kože nás, potenciálnych kupcov, je podstatne zložitejšia.
Autor: IBA
