Na tohtoročnom Dni vínnych pivníc sa nedegustovalo len v podzemí. Vinárom ponúkli priestor aj vlastníci novozrekonštruovanej Ortodoxnej synagógy. K novinkám 8. ročníka čoraz obľúbenejšej trnavskej akcie patrilo aj biovíno.
TRNAVA. „Tak kadiaľ pôjdeme? Na východ či na západ?" Otázky podobného typu si v sobotu kládli medzi sebou ľudia s pohárom na krku pomerne často. K ďalším dilemám, ktoré si mnohí chceli hneď na začiatku ujasniť, patrilo: Biele či červené?
Ako s úsmevom skonštatoval primátor Štefan Bošnák, popri všetkých plusoch Dňa vínnych pivníc treba upozorniť aj na základnú organizačnú chybu: „Prejsť toľké pivnice a ochutnať všetky vína - na to tých určených osem hodín ani zďaleka nestačí."
Dokonca ani samotný predseda Vincechu Eduard Krištofovič, hlavný organizátor akcie, si nebol istý, či sa mu podarí navštíviť každého vinára. „Matematicky vzaté, keby sa v každej pivinci zdržím okolo desať minút, išlo by to. To by som však musel vylúčiť všetky náhodné stretnutia a rozhovory."
Farebnú dilemu však Eduard Krištofovič neriešil. „Nie som rasista, ochutnám z oboch typov vín." Pripustil však, že viac mu chutí biele.
Aj vínovica či medovina
Deň vínnych pivníc výnimočne ponúkol aj lahôdky nevinárskeho charakteru. Hneď v prvej pivnici, ktorú sme navštívili, sme si víno nechali do pohára naliať až na tretíkrát. Predchádzala mu medovina a 51-percentná vínovica. Tretia vínová ochutnávka sa zas paradoxne netýkala hrozna: Bolo ňou lahodné višňové víno, ktoré zrejme oslovilo aj dvojicu anglicky hovoriacich pánov, z úst ktorých sme po prvom dúšku započuli lámanou slovenčinou slovo čerešňa. Len o krôčik vedľa.
Hoci si aj väčšina vinárov prešla s vínnym pasom zopár pivníc, v ich prípade išla degustácia tentokrát bokom. Chceli byť totiž za pultom k dispozícii svojím návštevníkom. „Ja sa viac ako na víno teším na muzikantov," priznal vinár Pavol Šulan z Ružindolu.
Vinár Pavol Šulan. FOTO: PETER GRZNÁR
„Bude veselo, možno si aj zaspievame." Krátko po jeho slovách skutočne vošli muzikanti, ktorí si hovoria Polakovič trio. Líder s klarinetom obchádzal stoly (a neskôr i pivnice) a na želanie aj s kontrabasistom a akordeonistom zahrali cigánske či maďarské piesne, tangá, polky i slovenské ľudové z rozličných regiónov.
Polakovič trio hralo na želanie. FOTO: PETER GRZNÁR
Nikde sme však nezačuli taký mocný spev, ako v Pivnici hotela Barbakan, kde ponúkali svoje víno Arcibiskupské
zámecké sklepy z Kroměříža. Ako podotkol jeden z návštevníkov, Bratislavčan Peter, bratmi Čechmi by sme sa mohli inšpirovať aj v ďalšom smere. „Na tamojších vínnych cestách býva dobrým zvykom ponúkať aj malé občerstvenie. V Trnave je to skôr výnimkou."
Moraváčky Oľga a Alena však podobné výhrady nemali. „Je tu super atmosféra, super víno a super ľudia. Kvalita vína a výkladu navyše každý rok stúpa," zhodnotili rodáčky z Prostějova, ktorým vyhovuje, že si popri víne vychutnajú v Trnave aj pamiatky.
Najstaršie aj staré známe
Primátor Štefan Bošnák prezradil, že túto špecifickú akciu nazýva spoznávaním podzemnej časti mesta. Väčšinu z nich návštevníci za iných okolností skutočne nemajú šancu navštíviť.
K najvzácnejším patrí podľa slov Eduarda Krištofoviča Pivnica TT Café na Františkánskej, „ktorá si pamätá ešte storočie pridelenia mestských práv Trnave." Spolu s Pivnicou pivárne Čajka sú špecifické tiež hlinenou podlahou.
Jediné dve pivnice na tarse s hlinenou podlahou. V pivárni Čajka (hore) a Kaviarni TT Cafe. FOTO: PETER GRZNÁR
V iných pivniciach si zas prílušníci strednej a staršej generácie mohli zaspomínať na časy svojej mladosti, kedy boli ešte pre verejnosť otvorené celoročne.
K špecifickým pivniciam možno zaradiť i tie, ktoré namiesto tradičných strmých schodov ponúkajú prakticky bezbariérový prístup, takže ich ocenia aj ľudia s pohybovými ťažkosťami. A ako sa večer chýli ku koncu, nielen tí.
V niektorých pivniciach sa bolo treba predierať. FOTO: PETER GRZNÁR
Jediný priestor, kde sa ochutnávka vína nekonala v pivnici, bola novozrekonštruovaná Ortodoxná synagóga.
Do Dobrého pocitu prišiel zarecitovať pán Titus. O víne. FOTO: PETER GRZNÁR
