V centre Trnavy zostáva ešte päť väčších nezastavaných pozemkov. Výstavba na dvoch z nich by mala začať budúci rok. Vlastníci zvyšných troch zatiaľ stavebný úrad neinformovali o žiadnych zámeroch.
TRNAVA. V centrálnej zóne Trnavy ešte stále možno naraziť na pomerne rozsiahle priestory, zarastajúce burinou. Posledných päť nezastavaných lokalít, určených územným plánom mesta na výstavbu, je v súkromných rukách.
Obchody, byty, posedenieK najväčším patrí pozemok pri Hradobnej uličke, medzi Františkánskou a Štefánikovou ulicou, o ktorý sa delia dvaja vlastníci.
V časti bližšie k Františkánskej ulici, kde mal pár rokov dozadu vzniknúť krajský daňový úrad, plánuje spoločnosť AK Immobilien, s.r.o. postaviť Obytný súbor Trnava Centrum. Na výstavbu už podľa slov Jarmily Krchňavej zo stavebného úradu bolo vydané územné rozhodnutie, zatiaľ však nenadobudlo právoplatnosť.
V komplexe viacerých spojených budov má podľa projektu vzniknúť 55 bytov rôznej plošnosti a izbovitosti. Zástupca investora Tomáš Horváth doplnil, že prvé nadzemné podlažie poskytne priestory pre kancelárie a obchody. „V komplexe vznikne vlastný vnútroblok s miestom na sedenie a záhradkou," dodal.
Investičný zámer spomalila finančná kríza: „Trh s bytmi sa rozhýbava len pomaly, v centre Trnavy je takisto problematické obsadiť obchodné prevádzky," hovorí Horváth. Napriek tomu má investor podľa jeho slov predbežne v pláne začať s výstavbou v treťom kvartáli budúceho roka.
Podchod, zelené strechyDruhý pozemok, určený na zástavbu, sa nachádza na Paulínskej ulici medzi budovou poisťovne Allianz a Balakovom.
Spoločnosť Fair Price - Sk, s.r.o. má podľa informácií Moniky Čálikovej zo stavebného úradu už od vlaňajšieho mája vydané územné rozhodnutie na výstavbu polyfunkčného objektu. "Pokiaľ investor nevykoná ďalšie kroky, jeho platnosť vyprší v máji budúceho roku," hovorí Čáliková.
Polyfunkčný dom by mal podľa projektu pozostávať z dvoch častí, najmenej 30 percent by malo byť využitých na bývanie (predpokladá sa 34 bytov), zvyšok je určený na obchodno-prevádzkové priestory.
Vizualizácia: archív MsÚ TrnavaSúčasťou objektu bude i podchod, ktorý umožní prechod k budove Materiálovo - technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity.
Konateľ spoločnosti Michal Varsáyni tvrdí, že projekt je stále aktuálny, s jeho realizáciou by chceli začať v priebehu budúceho roka. „Zdá sa, že situácia na bytovom trhu sa už rozhýbava. Získali sme v Trnave vynikajúcu lokalitu, čo by sme radi využili," vyjadril sa.
Projekt na túto stavbu počíta aj s takzvanými „zelenými strechami", ktoré v prípade, že investor dodrží projektovú dokumentáciu, budú podľa Jarmily Garaiovej z mestského úradu prvým architektonickým prvkom tohto typu v rámci centrálnej mestskej zóny. „Regulatívy v rámci územného plánu už totiž od roku 2004 určujú investorom, ktorí nemajú v rámci stavebného pozemku dostatočne veľké plochy na výsadbu zelene, aby umiestnili primeranú vegetáciu na strechách či terasách," vysvetľuje Garaiová.
Dosiaľ však žiadny investor v rámci centra túto požiadavku nesplnil. Prvá terasa tohto typu sa nachádza na bytovke Tupilán na Dohnányho ulici.
Päsť na okoNezastavaný pozemok sa nachádza aj v rámci výstavby medzi Hlavnou a Vajanského ulicou, na konci Františkánskej ulice a na konci Štefánikovej ulice.
Na tieto pozemky podľa slov Petra Purdeša z mestského úradu zatiaľ neexistujú žiadne štúdie.
Radnica podľa hovorcu Trnavy Pavla Tomašoviča nemá páky na to, aby majiteľov donútila v výstavbe. „Najmä pozemok pri Hlavnej ulici je ako päsť na oko. Cez stavebný úrad sa nám podarilo docieliť aspoň to, aby vlastník odstránil ošarpaný plechový plot," hovorí.
„Po roku 2000, keď mohli mestá konečne voľne nastaviť daň z nehnuteľnosti, sme pozemky v centálnej mestskej zóne zaťažili 20 až 30-násobne vyššou cenou ako iné pozemky, aby sme nútili vlastníkov s nimi konečne čosi urobiť. Krátko nato však bola schválená novela, ktorá naše plány znemožnila."
Tá totiž ohraničila navýšenie ceny stavebných pozemkov oproti ostatných pozemkov. „V prípade, že by sme chceli trvať na pôvodnom zvýšení, by sme museli výrazne zvýšiť aj ceny za poľnohospodárske pozemky, čomu sme sa chceli vyhnúť," vysvetlil Tomašovič.
