Trnavská župa spolu s piešťanskou radnicou plánujú oprášiť jeho zašlú slávu.
PIEŠŤANY. Piešťanské letisko, rovnako ako všetky ostatné regionálne letiská na Slovensku, zápasí s prudkým poklesom letov i cestujúcich. V súčasnosti tu nefunguje žiadna pravidelná linka. Výkonný riaditeľ letiska František Varga si myslí, že letisko sa môže stať katalyzátorom urýchlenia hospodárskeho rozvoja regiónu vrátane cestovného ruchu tak, ako je to bežné všade vo svete.
O dôležitosti letiska vedia
Obaja akcionári letiska, Trnavský samosprávny kraj i mesto Piešťany, si uvedomujú dôležitosť riadne fungujúceho letiska s medzinárodnými linkami. Župa oslovila odborníkov zo Žilinskej univerzity o vypracovanie štúdie rozvoja letiska, ktorá má stanoviť technické a marketingové podmienky.
„Štúdia ponúka viaceré možnosti, ktoré však budú predmetom blížiacich sa multilaterálnych rokovaní. Detailne o nich hovoriť by bolo predčasné," dodáva Varga. Podľa neoficiálnych zdrojov dôjde k privatizácii, riaditeľ letiska nám to však nepotvrdil.
Zápasia s nedostatkom financií
Hlavnou úlohou letiska je zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na plnohodnotnú prevádzku letiska. Ročné náklady na jeho fungovanie vyjdú približne na jeden milión eur, zo svojho sú schopní uhradiť iba tristo tisíc eur. „Zvyšok musíme kryť úvermi a finančnými výpomocami, ktoré nám poskytuje hlavný akcionár, samosprávny kraj," hovorí Varga. V súčasnosti je letisko v maximálnom režime šetrenia prevádzkových nákladov.
Využiteľné vo viacerých smeroch
Letisko Piešťany je využiteľné pre všetky segmenty cestovného ruchu. „Rokujeme s cestovnými kanceláriami, ktoré sa zaoberajú aktívnym cestovným ruchom, hlavne do Slovenských liečebných kúpeľov. Zároveň aj s kanceláriami v oblasti pasívneho cestovného ruchu," tvrdí.
Letisko komunikuje aj s logistickými oddeleniami veľkých spoločností. „Ponúkame rýchle zabezpečenie leteckej dodávky materiálu pre udržanie trojzmennej prevádzky v prípade nutnosti dovozu potrebných komponentov."
Záujem by mohli prejaviť hlavne nadnárodný výrobcovia ako napríklad automobilka PSA či voderadský Samsung. Letisko víta nielen veľkých investorov. S tými „malými" plánuje vybudovať infraštruktúru zloženú z hangárov, opravárenských a výrobných hál, obchodných centier a leteckú školu. V súčasnosti vedenie letiska zaevidovalo štyri takéto subjekty.
Pravidelnú linku by uvítali
Finančné problémy letiska by pomohla zmierniť pravidelná linka. Varga uprednostňuje nemecké destinácie. Aj kvôli kúpeľným hosťom, ktorí najviac prichádzajú práve z Nemecka. Nie je to však také jednoduché. „Letecký dopravca, ktorý bude pravidelnú linku prevádzkovať, požaduje, aby bola linka dostatočne vyťažená," vysvetľuje Varga.
„Znamená to, že cestujúci, ktorí prídu do tohto regiónu, musia mať konkrétny záujem na jeho návšteve, či už sa jedná o obchodné, ekonomické prípadne zdravotno-liečebné a rekreačné ciele," dodáva. Na Slovensku však na rozdiel od iných krajín Európskej únie nefunguje žiadna forma či už priamej alebo nepriamej podpory cestovného ruchu zo strany štátu.
„V iných krajinách sú bežné daňové úľavy pre subjekty podnikajúce v oblasti cestovného ruchu, finančná podpora malým regionálnym letiskám, alebo sa dokonca financuje časť nákladov leteckému dopravcovi, ktoré vznikajú pri prevádzkovaní pravidelných liniek v danom regióne. Na Slovensku zatiaľ z toho nič neexistuje," uzatvára Varga.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií zriadilo účelový fond dotácií, z ktorých môžu čerpať aj regionálne letiská. V priebehu posledných dvoch rokov však ministerstvo poskytlo piešťanskému letisku dotácie len v minimálnom rozsahu. Vedenie spoločnosti sa preto obrátilo písomne na nového ministra dopravy s požiadavkou na nápravu a poskytnutie zodpovedajúcich finančných zdrojov.
