Ani do „provinčnej" druhej ligy, v ktorej hrá napríklad i obecný klub z Cífera.
TRNAVA. Po odstúpení z extraligy v minulej sezóne dostali veci okolo trnavskej hádzanej rýchly spád. Hoci vedenie klubu neustále proklamovalo maximálnu snahu čo najskôr zohnať chýbajúce finančné prostriedky a prihlásiť mužstvo do 1. ligy, realita bola iná.
HK 47 nedokázal zväzu včas zaplatiť ani pokutu za odhlásenie zo súťaže, nie to ešte dať dohromady rozpočet na novú sezónu. Za meškanie pri splácaní pokuty zväz Trnavu zaradil do druhej ligy, ktorá odštartovala v polovici septembra. Napokon bez Trnavčanov. Mužský tím je minulosťou, čo bude s mládežníkmi, je takisto otázne.
„Z ekonomických dôvodov je nateraz trnavskej mužskej hádzanej koniec. Viac by som sa k tomu vyjadroval až po tom, čo utrasieme situáciu okolo mládežníckych družstiev," poskytol stručné stanovisko prezident klubu Alexander Ulašin.
Dotáciu dostať nemohli
Nedostatok peňazí netrápi len hádzanárov, na finančné suchoty sa v Trnave sťažujú viaceré oddiely. Podľa vyjadrení hovorcu mesta Trnava Pavla Tomašoviča, však v tomto smere radnica robí dosť. Pokiaľ ide o HK 47, ten sa ocitol v špecifickej situácii.
„V roku 2009 od mesta hádzanársky klub dostal po rozhodnutí zastupiteľstva vyššiu sumu - 50-tisíc eur na činnosť a 3 987 eur na memoriál Mariána Hirnera. Keďže však túto dotáciu včas nevyúčtoval, podľa pravidiel všeobecne záväzného nariadenia sa klub v tomto roku nemohol uchádzať o dotáciu. Inak povedané, ani pri našej dobre vôli klub zo zákona v roku 2010 od nás finančnú pomoc dostať nemohol," vysvetlil hovorca mesta Trnava Pavol Tomašovič, ktorý zásadný problém vidí v chýbajúcej legislatíve týkajúcej sa financovania vrcholového športu.
„Zákon, ako je formulovaný dnes, hovorí o tom, že mestá a obce majú vytvárať podmienky a priestor na športovanie. V tomto zmysle je pre nás prvoradá mládež aj deti, športoviská budujeme a rekonštruujeme tak, aby slúžili hlavne najmladším. Pokiaľ ide o hádzanársky klub, za využívanie mestskej športovej haly platí iba technické náklady, čiže žiadnu komerčnú prirážku, no ukázalo sa, že ani to nestačilo. Ďalšou pomocou zo strany mesta je spomínaná dotácia, ktorú však hádzanári v tomto roku dostať nemohli pre nevyúčtovanie predchádzajúcej. Aj keby teda poslanci chceli pomôcť, dostali sa pred výraznú legislatívnu dilemu," vysvetlil Tomašovič.
Mestá nemajú byť hlavní sponzori
Nielen Trnava uprednostňuje v súčasnosti takzvaný dotačný model pri podpore klubov. „Nastavili sme tento systém, ktorý je rovnoprávny pre všetkých. Každý klub môže žiadať o príspevok, ale nie je možné robiť to tým spôsobom, že najpopulárnejší je futbal, tak dostane najviac peňazí, alebo, že hádzaná má dlhoročnú tradíciu, a tak jej takisto pridáme. Zohľadňujeme reprezentáciu mesta, priority v spoločnosti, ale jednoducho priame dotácie musí mesto rozdeľovať rovnomerne," načrtol Tomašovič.
Dotácie klubom často výrazne pomôžu, v prípade hádzanárov však injekcia v podobe 50-tisíc eur v minulom roku nestačila. „Rozhodne si nemyslíme, že by to mali byť mestá, ktoré budú primárne financovať športové kluby. V súčasných pomeroch sú kluby trhovými subjektmi. Na druhej strane je to vec, ktorá v slovenskom zákonodarstve nie je doriešená - financovanie vrcholového športu. V Trnave pôsobia desiatky významných športových klubov, ak by všetky financovalo mesto, na ostatné sféry by peniaze nezvýšili. Navyše kluby pôsobia ako akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným či občianske združenia, čiže aj z právneho hľadiska hospodária samostatne," pokračoval Tomašovič.
Keď zákon mlčí...
Hoci postupný úpadok hádzanárskeho klubu je špecifickým prípadom, predsa len predstavuje aj akýsi všeobecný varovný prst. „Je to širší problém, ak si vezmeme veľké mesto ako Trnava, v ktorom pôsobí povedzme 10-15 klubov na najvyššej úrovni, logicky sa ponúka otázka, aká je hranica, koľko peňazí má ísť týmto klubom, keď to nie je dané zákonom. Navyše šport sa dnes stáva biznisom, nie je výnimočné, že športovci menia kluby, hráči sa predávajú a potom je kontrola mestských dotácií sťažená a právom môžu prísť námietky, že takéto dotovanie je netransparentné. Nehovoriac o tom, že sú to peniaze daňových poplatníkov a tak ako niektorí tlačia na to, aby do športu išlo viac, ďalší chcú tieto peniaze vidieť v úplne iných oblastiach," uzavrel Pavol Tomašovič.
Holt, športové kluby bez veľkých mecenášov, teda budú ešte zrejme dlho fungovať na vratkých nohách. Za vyše 20 rokov demokracie sa totiž nevymedzili úlohy štátu a obcí pri financovaní športu. Ideálna predstava je asi taká, že z daní toho, koho zaujíma futbal, sa bude dotovať futbal, fanúšikovia hádzanej by zase svojimi daňami prispeli hádzanej. V praxi však ťažko predstaviteľné.