Nadchádzky sú bežnou súčasťou pohybu vozičkára v meste. Už jeden obrubník môže jeho trasu predĺžiť a skomplikovať. Trnava pred dvomi rokmi vytvorila projekt Bezbariérové mesto. Zisťovali sme, ako sa darí plniť jeho ciele a s akými problémami sa trnavskí vozičkári boria naďalej.
TRNAVA. Debarierizácia mesta je cesta na dlhé trate. „Čo sa štyridsať rokov stavalo s bariérami, nedá sa napraviť za dva roky," konštatuje vedúca odboru výstavby a životného prostredia Mestského úradu v Trnave Iveta Miterková.
Popri systémových a stavebných zmenách je veľmi dôležité myslieť aj na detaily. Mária Babinčáková, predsedkyňa Klubu vozičkárov Trnava, tvrdí, že obrovské problémy môže imobilným ľuďom spôsobiť napríklad aj vedro s metlou, ktoré upratovačka nechala v rohu bezbariérového WC. „Zdravý človek bariéry nevidí, musí sa to učiť," hovorí Miterková. Aj preto si pracovníci mestského úradu skúšali presun na invalidnom vozíku.
Na bezbariérovú mapu sa stále čaká
Ďalší detail, ktorý vozičkárom zbytočne zužuje možnosti pohybu v meste, sú chýbajúce označenia bezbariérových budov či záchodov. „Mnohé firmy a podniky si naozaj dajú záležať na vytvorení bezbariérových priestorov, no často im už nenapadne ich aj označiť. Takto sa však o tom veľká časť cieľovej skupiny nedozvie. Vozičkár sa totiž zvyčajne neodváži vstúpiť do dverí bez ikonky, označujúcej bezbariérovosť," vysvetľuje Babinčáková.
Keďže samospráva má viac - menej zmapované bezbariérové objekty i trasy v meste, tento problém by mala sčasti riešiť plánovaná bezbariérová mapa. Zatiaľ však nie je k dispozícii. „V tlačenej podobe by bola neprehľadná, keďže najmä v oblasti komunikácií sa striedajú bezbariérové a bariérové úseky, navyše pre neustále zmeny by bola rýchlo neaktuálna," vysvetľuje Miterková. Mesto malo preto v pláne sprístupniť verejnosti prehľadný a neustále aktualizovaný grafický informačný systém. Nepodarilo sa im však získať na tento účel grant.
Nie všetko bezbariérové sa vydarí
Hoci už od roku 1986 existuje zákon, ktorý predpisuje, aby každá nová stavba a rekonštrukcia boli bezbariérové, realita bola ešte pár rokov dozadu úplne iná. „Bolo potrebné, aby sa stretli ľudia, ktorí majú možnosť ovplyvňovať veci s tými, ktorí vedia, čo treba," komentuje Miterková spoluprácu mesta a Klubu vozičkárov, ktorý zmeny v tejto oblasti inicioval.
Vzájomná komunikácia - na ktorej sa zúčastňovala aj Ivana Balážová z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska - postupne prináša okrem stavebných úprav, limitovaných financiami, aj systémové zmeny.
„Pár rokov dozadu sa občas stávalo, že pri kolaudácii novej budovy sa zrazu zistilo, že bezbariérové úpravy nie sú v skutočnosti pre vozičkárov vyhovujúce a bezpečné," vysvetľuje Miterková. „Pracovník mestského úradu sa spoliehal na projektanta, vzhľadom k množstvu žiadostí o stavebné povolenie nebolo možné kontrolovať a prepočítavať parametre stavieb, či naozaj spĺňajú kritériá."
Podobné veci sa v súčasnosti už prakticky nestávajú. Aj pri najlepšej snahe zainteresovaných však občas príde k problému: Príkladom je zdvihák v debarierizovanej mestskej plavárni, ktorý nebol vhodný, hoci bol zakúpený od špecializovaného výrobcu. Vymeniť sa ho podarilo takmer po roku, nový osádzali pred tromi týždňami. „Všetci sa stále učíme," komentuje Babinčáková.
Jedna križovatka - desiatky úprav
Anketa, zameraná na bezbariérovosť a vyhodnotenie stavu budov vo vlastníctve samosprávy a komunikácií na území mesta, vyústila do vypracovania projektu Bezbariérové mesto v roku 2008.
„Odvtedy sa postupne snažíme debarierizovať najdôležitejšie objekty a odstraňovať prekážky na cestách. Ide to postupne - jediná križovatka často vyžaduje pre množstvo ostrovčekov aj desiatky úprav," hovorí Miterková.
Ročne sa podarí v priemere upraviť tri - štyri budovy a niekoľko desiatok metrov chodníkov či ciest. „Snažili sme sa vytvoriť bezbariérové trasy k najdôležitejším objektom ako je poliklinika či nemocnica," dopĺňa. „Často totiž stačí jediný zlý výjazd z chodníka a vozičkár je nútený robiť veľké obchádzky."
Finančným zdrojom je výlučne mestský rozpočet. „V rámci komunikácií často mesto robí úpravy aj na cestách, ktoré nie sú v jeho vlastníctve," pripomína Babinčáková. Ide zväčša o komunikácie vo vlastníctve župy.
Historické budovy môžu byť problém
Župa podľa informácií hovorcu Patrika Velšica tento rok nevykonávala žiadne bezbariérové úpravy, základný bezbariérový vstup je však údajne „urobený v každej budove, v ktorej je to možné." Pripúšťa však, že úpravy by si vyžadovali aj ďalšie objekty. Na to však nie sú momentálne vyčlenené financie. Problémom je podľa Velšica tiež fakt, že veľa budov vo vlastníctve župy sú kultúrne pamiatky, kde sú podobné úpravy ťažko realizovateľné.
Milan Kazimír z Krajského pamiatkového úradu v Trnave potvrdzuje, že v prípade budov s vysokými pamiatkovými hodnotami je to komplikovanejšie. „Zatiaľ sa však vždy našiel kompromis na - aspoň čiastočnú - debarierizáciu objektu." Napríklad v prípade františkánskeho kostola a Baziliky sv. Mikuláša to podľa slov pamiatkarky Daniely Zacharovej umožnila ľahká konštrukcia.
„Historické budovy však málokedy môžu v tomto smere spĺňať štandard ako novostavby. V najbližšej dobe sa osadí výťah v Západoslovenskom múzeu, ani ten však nezabezpečí vstup vozičkárov do všetkých expozícií bez pomoci druhej osoby. Na to by bolo potrebné viac výťahov, čo však nie je ani technicky zrealizovateľné a podobné zásahy by úplne mohli zničiť pamiatkové hodnoty stavby," vysvetľuje Kazimír.
Len formálne bezbariérové
Osobitným problémom sú budovy, ktoré síce spĺňajú vyhlášku o bezbariérovosti, napriek tomu sú pre vozičkárov v podstate nedostupné. Babinčáková uvádza ako príklad Cinemax.
Ten je bezbariérový len zo spodnej strany, čo znamená, že vozičkár po zakúpení vstupenky musí opäť vyjsť pred kino, a počkať, či mu niekto otvorí dvere. Dostane sa však len do najspodnejšieho, najmenej pohodlného radu.
„V praxi však vstup do kinosály aj tak blokovali kvetináče," hovorí Babinčáková. Stačilo by pritom len osadiť plošinu, ktorá by vozičkárovi pomohla prekonať pár schodov do kinosály. Snaha mesta o dohodu so Cinemaxom dopadla podľa slov Miterkovej bezúspešne. Oľga Koníková zo Cinemax a.s. sa pre trnava.sme napriek tomu vyjadrila, že budú zvažovať optimálne riešenie.
Školy, nemocnice, internáty
Z 52 škôl Trnavského kraja má vybudovaný bezbarierový vstup 12, bezbariérové sociálne zariadenie 6. Školské internáty nemajú ani v jednom prípade prispôsobené ubytovanie pre telesne postihnutých študentov, nemajú ubytovaných žiadnych postihnutých. Domovy sociálnych služieb majú vybudované bezbariérové vstupy a tie poschodia, na ktorých sú ubytovaní vozičkári. Z 18 kultúrnych zariadení je bezbariérových 6. Západoslovenské múzeum v Trnave je bezbariérové po 1. poschodie a časť Domu hudby. Pre múzeum je pripravený projekt v rámci eurofondov s termínom realizácie do roku 2013, ktorý predpokladá prístabu preskleneného výťahu v zadnej časti budovy. Nemocnice s poliklinikou v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja sú bezbariérové.
Patrik Velšic
