Miro Švolík je básnik a svoje básne tvorí prostredníctvom fotografie. Vytvoril ojedinelý svet humoru, fantázie, plný odvážnych a zároveň naivných erotických predstáv. Aj takto komentujú dielo špičkového slovenského fotografa umeleckí kritici. Výstava v Kopplovej vile mapuje hlavné série Švolíkových prác v priebehu troch desaťročí.
TRNAVA. Fotograf Miro Švolík (50) je ústrednou osobnosťou Slovenskej novej vlny. Išlo o skupinu slovenských fotografov, ktorí sa v 80. rokoch 20. storočia presadili na česko-slovenskej fotografickej scéne.
Márna mužská túžba
Švolík tvorí inscenovanú fotografiu, „čo znamená, že záber je dopredu premyslený, scéna vytvorená. Takáto fotografia nepočíta s momentom náhody, jej podoba je dopredu jasná. Proces vzniku sa podobá práci divadelníka, filmára či režiséra," píše kritička Bohunka Koklesová.
Vladimír Beskid, kurátor výstavy „Veľká žena, malý muž", ktorá je od minulého týždňa inštalovaná v Kopplovej vile Galérie Jána Koniarka v Trnave konštatuje, že Švolík prináša „poetický a hravý svet „svetloobrazov", kde nechýba esprit, humor, nadsázka, naivita pohľadu aj prešibanosť kombinácie." Jeho diela „predstavujú metaforu plynutia času, ohmatávanie ženského tela v intimite ateliérového vesmíru, aj márnu mužskú túžbu zaznamenať krajinu žien."
Fotografia z cyklu Mliečna dráha (2009).
Na výstave možno vidieť fotky z dvanástich Švolíkových cyklov, pričom tri najnovšie (Od zrodu až do smrti, 2009; Mliečna dráha, 2009; Veľká žena malý muž, 2010) dosiaľ neboli na Slovensku vystavené.
Tisícky hodín
Najsilnejšie obrazy sa podľa Mira Švolíka rodia v človeku v stave medzi snením a bdením, ale aj v medzných situáciách. On sám sa však nespolieha len na náhlu inšpiráciu. „Pracujem približne takýmto spôsobom: Naprogramujem sa, že idem niečo robiť, no vedome na tom nepracujem, tvorba prebieha len v podvedomí. Tak o dva týždne, o mesiac sa mi určitý obraz mimovoľne objaví v hlave a ten potom rozpracúvam racionálnym prístupom. Seriózne pracujem - ako keď niekto chodí do roboty. Rozvíjam to, skúšam, hľadám možnosti. Za jednou sériou sú stovky, možno tisícky hodín," prezradil Miro Švolík počas vernisáže.
Prakticky celé 90. roky strávil podľa jeho slov v tmavej komore, posledné štyri roky využíva aj počítačovú fotografiu. „Baví ma kombinovať klasické a digitálne techniky. Usilujem sa dobre zvládnuť prácu s Photoshopom, aby som mal celý proces vzniku fotky vo svojich rukách."
Fotí aj svet mimo hlavy
Švolík si cestu k svojej „imaginatívnej metóde" hľadal niekoľko rokov. „Skúšal som kadečo - dokument, portréty... Tieto diela som však mnohokrát ani nevystavoval. A experimentujem naďalej - sú to inšpirácie." Jedným z jeho posledných projektov v oblasti dokumentárnej fotografie je napríklad spolupráca na filme Krátka dlhá cesta od Martina Hanzlíčka a Fedora Gála.
Dôkazom, že Mira Švolíka teší zaznamenávať aj realitu „mimo jeho hlavy" je i to, že bez fotoaparátu ani nevychádza z domu. „Inak by mi niektoré veci ušli. Situácia sa nikdy nezopakuje. Stačí, aby sa zmenilo svetlo."
Výstava trvá do 17. októbra.
Prednáška
Miro Švolík bude v utorok 12.októbra o 17. hodine v Galérii Jána Koniarka na Zelenom kríčku 3 prednášať o svojej tvorbe.
(r)
Švolíkova tvorba pobaví hravosťou. FOTO: PETER GRZNÁR
Miro Švolík (narodený 1960 v Zlatých Moravciach), absolvent FAMU v Prahe (1981-87), žije a tvorí v Prahe a Kostelci nad Labem. Od roku 2009 kurátor galérie Solnice, České Budějovice a vedúci Ateliéru kreatívnej fotografie na VŠVU v Bratislave.
Ocenenia: 1989 - Kodak Preis, Fototrienále Esslingen; 1990 - Young Photographer, International Center of Photography New York. Monografia: Miro Švolík: Cesta do středu, Argo Praha 2005. Samostatné výstavy(výber po roku 2005): 2005 - Cesta do stredu, GMB Bratislava; 2006 - R.Toledo Gallery New York; Galerie Baudlaire, Antwerpy; 2007 - Čáry-máry, GU Nové Zámky; 2009 - Galeria 11, Szczecin; Zámek Blatná; galéria Měsic ve dne, České Budejovice.
FOTO: ZUZANA DOHNALOVÁ
