Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Počas troch dní jej konania do piatka 1. októbra sa akademická obec i pozvaní hostia budú venovať prezentácii nových poznatkov v kontexte jej medzinárodného pôsobenia. Úvod konferencie patril známemu trnavskému historikovi Jozefovi Šimončičovi, ktorý zhrnul obdobie prvej TU v období rokov 1635 až do jej prenesenia do Budína v roku 1777.
Na konferenciu prijali pozvanie viacerí významní historici z európskeho regiónu, pre našu univerzitu je poctou, že s prednáškou vystúpi aj rektor budapeštianskej Univerzity Eötvosa Loránda Barna Mezey. Táto škola je zaradená medzi päťsto najvýznamnejších univerzít na svete, k čomu jej iste dopomohla aj skutočnosť, že je v podstate nástupcom pôvodnej TU. A nás zase fakt, že v Trnave pôsobila takáto významná inštitúcia, jedna z najstarších v rámci strednej Európy, musí viesť k sebavedomiu, že naša škola má na čom budovať, povedal prorektor TU Milan Katuninec. Do programu konferencie je zaradená vernisáž Trnavská univerzita v dokumentoch a exkurzia komplexom historických univerzitných budov, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Vyvrcholenie Roka TU je pripravené na 9. a 10. novembra, kedy položia zástupcovia školy kytice kvetov k hrobu zakladateľa TU kardinála Petra Pázmaňa v bratislavskom Dóme sv. Martina a potom bude v Trnave nasledovať slávnostná akadémia, spojená s prezentáciou monografie Dejiny Trnavskej univerzity. Záštitu nad oslavami 375. výročie založenia TU prevzala predsedníčka vlády Iveta Radičová, má ju aj predseda Trnavského samosprávneho kraja a primátor mesta Trnava.
TU bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635 s cieľom slúžiť na vzdelávanie študentov nielen pre duchovné, ale aj svetské povolania. Najskôr bola založená filozofická a teologická fakulta, v roku 1667 sa univerzita rozšírila o právnickú fakultu a od roku 1769 aj o lekársku fakultu. Mala vlastnú tlačiareň na európskej úrovni, knižnicu, archív, kabinety, zbierky, astronomické observatórium, lekáreň, botanickú záhradu, divadlo a farmu .O jej presťahovaní rozhodla panovníčka Mária Terézia. Význam tejto vzdelávacej inštitúcie si dodnes cenia aj súčasné maďarské univerzity. Univerzita Eötvosa Loránda a Lekárska fakulta Semmelweisovej univerzity so sídlom v Budapešti viažu svoje korene k pôvodnej TU a tiež Katolícka univerzita Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe sa hlási k jej duchovným tradíciám.
Terajšia TU bola obnovená v roku 1992, má päť fakúlt - filozofickú, pedagogickú, zdravotníctva a sociálnej práce, teologickú a právnickú so siedmimi tisícmi študentov na všetkých formách štúdia. Jej prvým rektorom bol Anton Hajduk, v súčasnosti ju vedie Martin Mišút.
