PIEŠŤANY. Zatiaľ čo sever Apeninského poloostrova okupuje priemysel, juh sa venuje poľnohospodárstvu. Nezamestnanosť v južnom Taliansku je vysoká, veľa mladých sa sťahuje do väčších miest. Podobný osud má aj môj priateľ Guseppe (Jozef), ktorý z chudobného juhu odišiel študovať do Ríma, kde nakoniec aj zostal žiť a pracovať. A to je príbeh väčšiny jeho známych.
Guseppe, kamarát z južného Talianska.
S Guseppem som sa spoznal pred desiatimi rokmi v talianskom letovisku Rimini. Ja ako delegát, on ako plavčík. Tamojšie more je, aspoň pre mňa, príšerne odpudzujúce. Guseppe mi vysvetlil, že sever je stoka, zatiaľ čo uňho v Kalábrii je čistá príroda.
Vyrážame koncom augusta
Na dovolenku či skôr kalábrijské dobrodružstvo sme spolu s manželkou vyrazili koncom augusta. Letenky sme si zarezervovali ešte v máji. Spiatočný lístok Bratislava- Rím nás oboch vyšiel na necelých dvesto eur. Na rímskom letisku Chiampino sme presadli do autobusu smer hlavná stanica Termini.
Zatiaľ čo sme zo Slovenska odlietali za daždivého chladného počasia, vo večnom meste sme pristáli do vlhkých tridsiatich stupňov. Najmä v centre mesta na obrovskej železničnej stanici to bolo obzvlášť cítiť.
Zákaz fajčenia na staniciach ignorujú
Podobne ako u nás, ani v Taliansku sa nemôže na vlakových staniciach fajčiť. Ale zákaz zjavne nikomu neprekáža. Ani jeho porušovanie. Hliadky „Carabinierov" sa pravdepodobne zameriavajú na iný druh deliktov. Trápnu situáciu som zažil pri čakaní vlaku, keď sa pred nás postavila talianska rodinka s malým dieťaťom. Matka si zapálila. Všimol som si, že zozadu prichádzajú Carabinieri. Snažil som sa ju na to upozorniť, ale zjavne ma nepochopila. Zrejme si myslela, že trpím nejakou psychickou poruchou. Na môj údiv, policajti okolo nej bez slova „piánko" prešli. V Taliansku snáď fajčia všetci.
Domáci kontakt je na nezaplatenie
Pred polnocou vyrážal rýchlik smerom na juh, do Kalábrie. Tento región je najjužnejšou časťou pevninského Talianska. Z vlaku, porovnateľnom s našimi vagónmi spred desiatich rokov, sme okolo štvrtej nadránom vystúpili v mestečku Sapri.
Pláž v Tortore.
Tam nás na stanici čakal Guseppe, ktorý nás odviezol do blízkej Tortory. Ubytovali sme sa v prenajatom dome cez Guseppeho známych, tak nás sedem nocí v dvojposchodovom dome s terasou vyšlo na 150 eur. Domáci kontakt v cudzej krajine je na nezaplatenie.
Talianski dovolenkári
Okrem toho, že nám Guseppe nechal vlastné auto, nasledujúce ráno nám poukazoval miestne zákutia pri mori. Miesta, ktoré bežní turisti objavujú iba sporadicky. Potvrdené. Počas celého týždňa sme na pláži okrem taliančiny nič iné skoro ani nepočuli. Dve výnimky boli nemčina a čeština. Jedenkrát Hilfe a v druhom prípade, „ach jó, tak tady sem už taky byl."
Skaly, bralá, útesy, členité pobrežie. Ale bez ježkov.
Mladý nemecky hovoriaci pár sa zabával vo vlnách. Tie ich však stiahli hlbšie do mora, ktoré začalo dvojicu unášať. Zábavný smiech vystriedalo volanie o pomoc. Nakoniec sa všetko šťastne skončilo a dievčina s chlapcom po zvyšok dňa už iba vysadávali pod slnečníkom. Ten český prípad sa odohral o dva dni neskôr kúsok odtiaľ. Sušil som sa na slnku po „šnorchlovaní", keď som zrazu zacítil tieň. Jemne som pootvoril oči a nado mnou postávala trojica Čechov, keď zrazu jeden z nich povedal, „vždyť já to tady znám, tady sem taky byl." Doslova.
More čisté ako prameň
Kalábrijské pláže vám poskytnú všetko to, po čom vaše „more chtivé" srdce túži. Piesok, štrk či jemné kamienky na plážach, skalné útesy či bralá v ich okolí. Aj rozbúrené more bolo priezračne čisté, keď bolo pokojné, voda mala farbu prameňa. Jeden malý chlapec vstúpil do mora, a keď zistil, aké je čisté, bez váhania začal piť. Znova a znova. Až ho napokon zastavila jeho matka.
Teplé more vydrží až do októbra
Na niektoré, tie najkrajšie pláže sa dostanete iba loďou alebo tajnými, umelo vytvorenými tunelmi s nízkym stropom. Keďže začiatkom septembra má už väčšina ľudí po dovolenke, pláže boli prázdne. Stále počasie a teplé Tyrhenské more, ktoré si uchováva letné teploty až do polovice októbra.
Capo Vaticano.
Prímorské mestečká v Kalábrii majú špecifickú južanskú architektúru a takmer vždy sú situované na kopci. Mestá ako Tropea, Capo Vaticano, Scalea či Diamante sa veľmi od seba nelíšili.
Zrúcaniny strážnych hradov v blízkosti pobrežia sa tu dajú rátať na desiatky. Guseppe mi povedal, že to bolo kvôli pirátom. Najviac nás uchvátilo mestečko Maratea, ktoré už leží v susednom kraji Basilicata. Nachádza sa na strmých svahoch Monte San Biagio. Svätý Biagio je aj jeho patrónom.
Mestečko Maratea.
Schody sú takmer všade, v úzkych uličkách sa nestratíte, niektoré domy postavali ešte v 17. storočí. Historické centrum je takmer bez zásahov už niekoľko storočí. Na najvyššom bode sa nad mestom týči takmer tridsaťmetrová socha El Cristo, podobizeň Ježiša Krista, ktorá má otvorené náručie, podobne ako tá z brazílskeho Ria de Janeira.
Samé cestoviny, ryžu nečakajte
Okrem tradičných cestovín, ktoré Taliani jedia denno- denne, sme okúsili aj tamojšiu pizzu. Tie naše sa s nimi nedajú vôbec porovnať. Je to o múke a tamojších prísadách. Najlepšie sme sa najedli u Guseppeho rodičov, ktorí nás pohostili tradičnou večerou. Začali sme predjedlom v podobe cestovín s rajčinovou omáčkou a parmezánom (druh syra), popri tom je vždy nakrájaný tvrdý syr a domáci chlieb. „Medzitým" prekladáme červeným vínkom, ktoré bolo na môj vkus trochu silné.
Hlavný chod bolo pečené jahňa, ktoré chutilo s miestnymi bylinkami a korením úplne inak. Rajčinový šalát s olivovým olejom je samozrejmosťou. Ako prílohu vždy iba chlieb.
Žiadna ryža, zemiaky vraj iba výnimočne. Večera sa končila sladkými mini zákuskami a nakrájaným melónom. Iba dodám, že v Taliansku sa večeria až po ôsmej večer. Miestne reštaurácie otvárajú až okolo pol deviatej.
Doma nás čaká zima
Cestu naspäť začíname na autobusovej stanici v Latronicu. Cena lístka je totožná s tým na vlak, ale kvalita cestovania neporovnateľná. Aj napriek pohodlným klimatizovaným autobusom, stiesnený priestor vypredanej linky je únavný. V budúcnosti určite už iba vlakom.
V Ríme nás čakali na autobusovej stanici Tiburtina dvaja „kumpáni", Osvaldo a Guseppe dva. S oboma ma zoznámil pôvodný Guseppe. Tí nás skratkami a načas doviezli na letisko Chiampino, kam sa dostanete iba autobusom alebo taxíkom. Premávka po hlavných ťahoch je zapchatá, meškania sú na dennom poriadku. Je preto potrebné vyraziť v časovom predstihu, pokiaľ nepoznáte miestnych borcov.
Do Bratislavy prilietame v podvečer. Rímskych tridsaťtri stupňov Celzia meníme za slovenských desať. Spolu so správami, že v Tatrách už napadol sneh.
