SITA. Výnimočnú príležitosť vstúpiť do vodárenskej veže s vodojemom mali lvčera a vpočas víkendu Trnavčania. Odborníkmi doma i vo svete oceňované dielo architekta Emila Belluša je inak pre verejnosť neprístupné.
Záujemcovia o výhľad z jednej z dominánt mesta musia zvládnuť po terasu dvesto schodov, vyššie ich už vodári nepustia. Vodojem, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, je aj po desiatkach rokov funkčný.
"Je zásobárňou kvalitnej pitnej vody pre mesto Trnava, ale aj pre okolité obce. Poprepájaný je so všetkými významnými vodnými zdrojmi v regióne,“ informoval prvých návštevníkov Miroslav Horváth z Trnavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má Bellušov vodojem aj v logu. Vodári len nedávno stavbu natreli na bielo – modro, v súčasnosti pripravujú jej nočné nasvietenie.
Impozantná vodárenská veža je vysoká 50 metrov, postavená bola v rokoch 1942 – 1946. "Samotná nádrž na vodu má obsah 1200 metrov kubických, jej vnútorný priemer je 14 metrov, výška vodnej hladiny dosahuje 8 metrov,“ doplnil Horváth. V minulosti bol vodojem najvyššou stavbou v meste, dnes to už neplatí. Ľudia, ktorí sa do veže dostali medzi prvými, si sprístupnenie nevedeli vynachváliť a hovorili o úžasnom zážitku.
Nosnú časť vodojemu tvorí šesť nosných stĺpov, zviazaných betónovými skružami. Na vrchu je posadená samotná nádrž na vodu. Vedie k nej pomerne veľkorysé schodisko, vďaka ktorému sa do výšok po tieto dva dni môže dostať aj verejnosť.
Architekt Belluš je autorom mnohých stavebných diel na Slovensku, vodojem v Trnave je v jeho životopisoch zaraďovaný popri piešťanskom Kolonádovom moste či budove Generálnej prokuratúry v Bratislave na popredné miesto.
