TRNAVA. Hrozno, ktoré sa ešte neoberá, je napadnuté plesňou sivou. Ak nepríde babie leto, ktoré by aspoň polovicu úrody zachránilo, tento rok bude podľa odborníkov najhorší za posledných dvadsať rokov.
Vladimír Baričič, predseda Vinohradnícko-vinárskeho družstva podielnikov Karpaty, si takúto spúšť za svoju 30-ročnú prax nepamätá, a to zažil viacero nepriaznivých rokov.
V malokarpatskej oblasti zničilo počasie miestami aj viac ako 80 percent vinohradov. V Šenkviciach sa poškodenie pohybovalo od 10 do 40 percent.
Obávajú sa ďalších dažďov
„Vinári by mali začať zberať hrozno najskôr o dva týždne, ale ak nezačnú okamžite, aj to, čo im ostalo, zničí pleseň sivá. Cukornatosť je však zatiaľ veľmi nízka," hovorí vinár Peter Lukačovič. Vinohrady dostali tento rok niekoľko úderov.
„Perenospóra napadla vinohrady počas kvetu. To je to najhoršie, čo sa mohlo stať. Potom prišiel ľadovec. Aby toho nebolo málo, na katastrofálnej úrode sa podpísal aj dážď," povedal profesor Fedor Malík, slovenský enológ, vinár a pedagóg.
Tohtoročné krúpy nespôsobili len priame škody na hrozne. Poškodilo sa aj plodonosné drevo, čo sa podľa Tibora Rumana, vinohradníka a šľachtiteľa viniča zo Šenkvíc, môže prejaviť negatívne aj v budúcom roku.
Chemické ošetrenie odstavila voda
Hubové choroby napadli vinič v čase, keď boli vinohrady zaplavené a nebolo možné dostať sa s mechanizáciou do porastov.
„Nemohli sme vykonať chemické ošetrenia porastov a taktiež kultivačné práce ako odburiňovanie," hovorí Baričič. Pôda je v súčasnosti tak presiahnutá vodou, že nie je schopná nasať ďalšiu.
Po každom daždivom dni sa preto tvoria vo vinohradoch jazerá. Vinohradníkom sa pre nepriaznivé počasie zvýšili pracovné aj finančné náklady. Ošetrenie viniča teraz zaberie viac času a zhltne viac peňazí.
Vinári nakupujú v zahraničí
Vinárska firma Mrva a Stanko tvrdí, že postihnutá je celá slovenská tokajská oblasť až po Malé Karpaty. Tohtoročného slovenského vína bude jednoznačne málo.
„Budeme musieť načrieť do minuloročných zásob. Žiaľ, počasie nám neprialo a je na každom vinárovi, či bude mať cenu vyššiu alebo nie," povedal spolumajiteľ firmy Vladimír Mrva.
Podľa Malíka bude cena hrozna vyššia o viac ako sto percent. Vinári sa preto obávajú, že slovenský trh ovládnu zahraniční výrobcovia.
Vincent Jakubec, predseda spolku Vincúr, ktorý združuje vinohradníkov, vinárov, znalcov a milovníkov vína, hovorí, že na produkcii vína sa škody odraziť nemusia.
„Tlačí sa nám tu jeden fenomén. Vinári začínajú nakupovať hrozno v zahraničí, napríklad v Maďarsku." Podľa jeho informácií si už veľkí vinári objednali mušty práve tam.
Podľa Rumana sa takéto hrozno z dovozu bude dať použiť len na akostné vína, nie na vína s prívlastkom. Jakubec však poukazuje na súčasne platný zákon, inšpirovaný francúzskym systémom podľa ktorého sa vína netriedia, podľa toho, aké sú (stolové, akostné prívlastkové), ale podľa lokality.
Jednoducho napísané, na etikete teda stačí uviesť, že víno bolo vyrobené v Európskej únii.
Autor: Jozef Vojničiak