Článok pokračuje pod video reklamou
VODERADY. Budia ich pri rannom odchode do práce aj pri nočných návratoch na ubytovňu. Cez víkendy sa hlučno opíjajú v šenkoch v blízkosti ich domov, obscénnymi poznámkami častujú ich neplnoleté dcéry. Každú chvíľu k ubytovni jazdí polícia či záchranka. Aj takto opisujú Voderadčania, žijúci v blízkosti ubytovne Dill, „spolužitie" s jej obyvateľmi.
Z ulice sa vytratil pokoj
„Kým ubytovňu obývali prevažne Turci a Afgánci, situácia bola úplne iná. Boli pomerne tichí, nepili alkohol. Odkedy sú tu Slováci, Ukrajinci či Rumuni, pokoj z ulice zmizol," hovorí Viera, ktorá nás na niekoľko rokov trvajúcu situáciu upozornila.
„Nie sú ohľaduplní. Ráno o piatej cestou do práce vykrikujú, neskoro do noci majú nahlas pustené rádio. Už sa to ťahá dlho, objavili sa preto aj návrhy na petíciu." K jej spísaniu však zatiaľ nedošlo.
Na ubytovňu sa po príchode do Voderadov pýtame v miestnom obchode, pokladníčka potvrdzuje, že kolegyňa sa na jej obyvateľov pravidelne sťažuje, ona však s nimi priamu skúsenosť nemá.
Oslovujeme tri nakupujúce ženy, zhodou okolností obyvateľky ubytovne. „Situácia tam nie je dobrá, my máme napríklad spolubývajúcu alkoholičku," ochotne nám prezrádzajú Lučenčanky, brigádničky zo závodu Hansol.
Sťažnosti miestnych ich však prekvapujú: „Problémy robia skôr Voderadčania. Nedávno zbila skupinka miestnych Rumunov z ubytovne."
Na ubytovni sa nik nesťažoval
Sťažnostiam Voderadčanov sa čudujú aj pracovníčky ubytovne. „Doteraz som sa s výhradami nestretla, osobne sa tu nikto z Voderadčanov sťažovať nebol," hovorí zodpovedná vedúca, ktorá si neželala uviesť svoje meno. Ona sama pochádza z Trnavy, do Voderadov dochádza len za prácou.
„Netvrdím, že tu nie sú s ubytovanými žiadne problémy, ale nemám pocit, že by prekračovali medze únosnosti," tvrdí. Pracovníčka z vrátnice konštatuje, že sa prakticky nestáva, aby sa ubytovaní vracali z práce vo výrazne podnapitom stave, nevedia ani o žiadnych bitkách.
Potvrdzujú však, že sem pomerne často jazdieva polícia aj záchranka. „Políciu však volávajú na seba navzájom samotní obyvatelia. Pracujú na štyri zmeny, každý spáva v inom čase, z toho vznikajú roztržky." Záchranku si zas volávajú ubytovaní častejšie vraj z toho dôvodu, že mnohé ošetrenia nemôžu absolvovať u tunajšieho lekára.
Polícia: Je tu veselo
Pracovník Obvodného oddelenia Policajného zboru Cífer nám potvrdil, že do ubytovne jazdievajú dosť často, takmer výlučne však na podnet ďalších ubytovaných. „Býva tam veselo," povedal, no situáciu bližšie komentovať nechcel. „Nejde o závažné udalosti: Primerané takémuto typu ubytovne a počtu ľudí, ktorý tam žije."
Čašníčka z podniku v blízkosti ubytovne zas hovorí, že problémy robia skôr mladí Voderadčania. „Neraz podgurážení vykrikujú na ľudí, čo sa vracajú z práce. Najmä na tých tmavších." Muž stojaci pri pulte, zhodou okolností bývalý obyvateľ ubytovne, tvrdí, že keď sa vracia z práce naraz niekoľko desiatok ľudí, „logicky musia spraviť nejaký ten hluk".
Starosta o ničom nevie
K obyvateľom ubytovne sú zhovievaví aj podaktorí susedia. Staršia pani, žijúca v jej tesnej blízkosti, len poznamenala: „Netvrdím, že si nevypijú. Keď je výplata, je aj veselo. O nejakých mimoriadnych problémoch však neviem."
Starosta Marek Turanský sa pre MY telefonicky vyjadril, že o žiadnej petícii ani problémoch s ubytovňou doteraz nepočul. Viera hovorí, že medzi susedmi sa hovorí aj o petícii za odvolanie starostu: „Aj pred týmto problémom totiž zatvára oči."
