Trnavský sochár Roman Krč - Krell (41) sa opäť chystá do Paríža. Chcel by sa totiž stretnúť so Sarkozym a podarovať mu jedno zo svojich diel. V jeho prípade to nie je nemožné: tri jeho sochy vlastní francúzska galéria Cité des Arts, jednu z nich má jej generálna riaditeľka vo svojej pracovni.
TRNAVA. S Romanom Krčom -Krellom sa stretávame v záhrade jeho rodinného domu a hneď po podaní rúk dostávame nezvyčajnú úlohu: nájsť vôkol seba aspoň jedno z jeho umeleckých diel. Po chvíli sochár našu pozornosť nasmeruje na zem: Pohľad na rozlámanú sošku Krista zamrazí. „Nietzscheho údolie," poznamená Roman Krč - Krell.
Nejde teda o osobný náboženský protest, ale stvárnenie známej filozofickej tézy „Boh je mŕtvy" od nemeckého filozofa. „To však nie sú moje dôležité diela," hádže Roman rukou a pozýva nás do domu. Sadáme si v obývačke, doslova obkľúčení jeho sochami.
Na smrť sa mu čakať nechce
Roman Krč - Krell pôvodne pracoval ako zubný technik, už niekoľko rokov je však na invalidnom dôchodku. „Za sebou mám dve porážky, odpadávam, tvorí sa mi ďalší glaukóm. Na smrť sa mi však čakať nechce," okomentuje svoju životnú situáciu. „Nechcel som byť neužitočný, tak som sa dal na to, čo mi ide len tak: umenie. Ja netvorím, len sa hrám." Ako však vzápätí dodáva, nejde o ľahkú hru.
Roman pri tvorbe svojich diel využíva vzácne materiály - ako zlato či striebro, ale aj rozličné bizarné predmety. FOTO: PETER GRZNÁR
Keď videli jeho prvé diela známi - sochári, okamžite vraj skonštatovali: Chlapče, mal by si ísť do Paríža. „Nechápal som, o čom hovoria. Necítil som sa ako umelec." Napokon však získal grant od Slovenského fondu výtvarných umení a strávil niekoľko mesiacov na študijnom pobyte v Cité Internationale des Arts - jednej z najvýznamnejších francúzskych umeleckých ustanovizní.
Už po pár týždňov mu tam inštalovali samostatnú výstavu a napokon im na ich požiadanie tri diela aj podaroval. Medzi nimi aj pomník Williama Schiffera. „Vraveli mi, že také niečo ešte nevideli," pokračuje.
V Cité podľa jeho slov dosiaľ vystavovalo okolo 15-tisíc umelcov, z toho len ôsmim z nich prijali diela.
Jednu z jeho sôch má vo svojej pracovni dokonca Madame Brunau, generálna riaditeľka galérie. „Nemohol som tomu uveriť, keď som od nej dostal poďakovanie, ako jej prežiaruje pracovňu," priznáva, ukazujúc nám list. „Pokiaľ viem, žiadnu inú sochu v pracovni nemá. Ak nerátam bustu jej manžela - tá je však pred dverami."
Vďaka Francúzsku si uvedomil, kto je
Bizarný guľatý kôň, slovenské trojvršie s dvojkrížom, či nápis Je suis. To sú len niektoré z prvkov, tvoriacich sochu, určenú pre Nicolasa Sarkozyho. „Vďaka Francúzsku som si uvedomil, kto som. Navyše, bez tohto štátu by nikdy nevzniklo Československo," objasňuje Roman Krč -Krell dôvody, pre ktoré sa rozhodol obdarovať práve francúzskeho prezidenta.
Do Paríža plánuje odcestovať hneď po dokončení diela, ubytovanie nájde opäť v Cité, ktorú okrem galérie tvoria aj desiatky ateliérov. „Je mi jasné, že na stretnutie s prezidentom si budem musieť počkať, no verím, že sa podarí." Zaintervenuje zrejme francúzske veľvyslanectvo i vplyvní manželia Brunau.
Roman sa netají tým, že vo Francúzsku sa mu tvorí omnoho lepšie. Hoci sa cíti byť Trnavčanom, v rodnom meste mu chýba priestor pre prezentáciu svojej tvorby.
„Riaditeľ jedinej tunajšej galérie mi pre osobné spory odmieta urobiť výstavu. Pritom viem, že Trnavčania by moje diela videli radi. To ich mám však vystaviť na ulicu?" pýta sa s neskrývaným rozhorčením i určitým smútkom. „Pre francúzsku umeleckú obec asi nakrútim „inštruktážny" film o nemožnosti dostať sa do trnavskej galérie."
Boľavé oko v živici
Hoci pri tvorbe Romanových sôch zohrávajú podstatnú úlohu sny a fantázia, zdôrazňuje, že do nich vždy vkladá aj myšlienky. „Ja už nerobím hmotné, ale myšlienkové sochy. Tvorím len akési obaly na sochy. Nabudúce už budem predstavovať asi len prázdne podstavce. Nech si diváci predstavia, čo chcú, fantázia ľudí je praohromná. A vždy budú súhlasiť. Keď im nič nedám, nebudú mať proti čomu bojovať," vysvetľuje s plamenným zanietením starozákonného proroka.
Svoje diela tiež dokáže dokonale rozanalyzovať, každý z ich mnohých prvkov má svoje opodstatnenie. Neraz sa s nimi spájajú i dojímavé príbehy so surrealistickým nábojom. „Túto sochu som vytvoril zo zohnutého šróbu z bratislavskej električky. Už je invalid, dal sommu teda korunku a krídla. Nech je kráľom."
Iné sochárove prístupy k materiálom a veciam neprekvapujú o nič menej: fotka jeho boľavého oka zaliata v živici či magnetický kameň.
Väčšina jeho sôch je však vytvorená z ušľachtilých materiálov - zlata, striebra, bronzu. Paradoxom je, že Roman svoje diela nepredáva. Dotuje si ich z grantov a mecenášskych darov od ľudí, ktorým dáva svoje diela. „Vždy sa nájdu nejakí ľudia, ktorí mi na tvorbu prispejú, hoci ich nie je veľa." A jeho manželka Kvetka sa naučila hospodáriť z minima. „Manželky umelcov to mali vždy ťažké," pousmeje sa.
Keďže sa Roman Krč - Krell sťažuje, že Galéria Jána Koniarka v Trnave mu odmieta zorganizovať výstavu, poskytli sme priestor na vyjadrenie jej riaditeľovi Vladimírovi Beskidovi.
„Obyčajne príde 30 - 35 projektov na výstavy na jeden rok, zrealizujeme z nich zhruba 10- 12, to znamená, že 20 autorov je neúspešných, nahnevaných a podobne. GJK pravidelne prezentuje regionálnych a trnavských umelcov. V tomto roku sú to výstavy Jána Koniarka v trenčianskej galérii, výstava Teodora Tekela v západnom krídle trnavskej radnice a v novembri to bude retrospektívna výstava Miloša Balgavého staršieho u nás. To sú naše kľúčové podujatia," píše v maile Beskid.
Na argument Romana Krča - Krella, že umelec, ktorý vystavuje v parížskej galérii by mal dostať priestor aj v galérii vo svojom rodnom meste reaguje, že Cite Internationale des Arts v Paríži nie je prestížna galéria či múzeum moderného umenia. „Ide o medzinárodné pobytové centrum pre umelcov s napojením na drobnú komerčnú sféru. Vystrieda sa zhruba 300 umelcov ročne a na záver pobytu podľa dohody tam zanechajú jedno dielo pre túto organizáciu."
Dopĺňa, že ich galéria má otvorený systém uchádzania sa o výstavy v GJK, uverejnený na webovej stránke. „Jednotlivé výstavné tituly selektuje odborná galerijná rada."
Roman pracuje aj s kontroverznými symbolmi. FOTO: PETER GRZNÁR
