Máloktorý Trnavčan vie, kde sa nachádza automatický mlyn od Emila Belluša či bývalé Treumanove sladovne. Ide pritom o významné technické stavby, aké sa vo svete tešia čoraz väčšiemu záujmu. Na význam a hodnoty týchto prehliadaných pamiatok sa zameria septembrový popularizačný seminár v Trnave. Pri tej príležitosti bude pre verejnosť otvorený Vodojem a Sesslerova sladovňa.
TRNAVA. Pamiatkové hodnoty Trnavy nestoja len na hradbách a kostoloch. Čoraz viac začínajú byť cenené aj technické objekty, ktoré okrem významných architektonických hodnôt vypovedajú aj o výrobných technológiách danej doby či o vtedajších hospodárskych pomeroch. Iné sú zas výnimočné z hľadiska svojej konštrukcie - ako napríklad mosty.
Bitúnok, TAZ-ka
"Veľký význam v tomto smere pre Trnavu majú aj napríklad bývalé Coburgove zlievarne (1907), v súčasnosti známe ako TAZ-ka," poukazuje na jeden z menej známych príkladov Ján Čáni z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
V ich areáli vznikla prvá parná elektráreň v Trnave, významný je aj objekt hlavnej zlievárne. „Ide o peknú funkcionalistickú stavbu, dobre odrážajúcu sloh danej doby. V minulosti totiž aj priemyselné budovy stavali významní architekti. Neprihliadalo sa len na utilitárnu hodnotu, ale aj architektonický výraz, laicky povedané ozdobu."
Jedna z piatich technických pamiatok Trnavy - zvonolejáreň bratov Fischerovcov. V súčasnosti si do nej môžete zájsť na pizzu.
Platilo to dokonca aj v prípade bývalého mestského bitúnku. Posledné stopy z neho - obnovenú vrátnicu - možno nájsť pred Lidlom pri kruhovom objazde smerom na Linčiansku.
Mlyny, liehovary, tehelne
Hoci na území Trnavského kraja nikdy nedominoval priemysel, aj tu je v súčasnosti zapísaných 29 technických národných kultúrnych pamiatok (NKP), z toho päť priamo v Trnave. „Najmenej desiatky ďalších však takisto majú významné pamiatkové hodnoty a mnohé z nich by do budúcnosti bolo vhodné chrániť," pripomína Čáni. To je prípad aj bývalých Coburgových zlievarní, ktoré patria k hodnotným predstaviteľom industriálnej architektúry, čo je určitá podskupina technických pamiatok. „V tunajšom prostredí nájdeme zachovaných aj množstvo mlynov, liehovarov či tehelní, ktoré ešte začiatkom 20. storočia stáli v takmer každej dedine tohto poľnohospodársky bohatého kraja," hovorí Čáni. K najrozšírenejším pamiatkam v tejto oblasti patria najmä vodné mlyny. „Posledných 50 rokov si ich zväčša nik nevšímal, vďaka čomu spustli, no ich výrobné zariadenia zostali zväčša pomerne zachované."
Hoci každý mlyn je svojím technickým prevedením a architektúrou v istom zmysle špecifický, nie je možné ich chrániť všetky. „V okrese Trnava je pamiatkou vodný mlyn v Košolnej, z blízkeho okolia stojí za pozornosť napríklad mlyn v Krakovanoch - Strážach, ktorý mal dve kolesá a dvoch majiteľov, čo je skutočne atypické." Veľmi zaujímavou a opomínanou pamiatkou je napríklad takzvaný Ružový mlyn v Piešťanoch, či mlyn Mária v Sládkovičove. „Ten vyzerá takmer ako hrad," podotýka Čáni.
Výnimočné cukrovary
Určitým špecifikom Trnavského kraja sú cukrovary. „Vo Veľkých Úľanoch pri Galante bol prvý v Uhorsku (1824), v súčasnosti je, žiaľ, zbúraný. Jeden z najväčších zas v Sládkovičove. Významný bol aj sereďský a trnavský, pre zmenu zas najväčší na Slovensku." Na cukrovaroch je zaujímavé, že keďže išlo o veľké podniky, vznikal okolo nich, tak ako je to pre industriálne obdobie typické, komplex budov so službami, ktoré kompletne napĺňali potreby zamestnancov: robotnícke kolónie, riaditeľské vily, škôlky, obchody, krčmy. Tieto objekty sa v rámci trnavského cukrovaru príliš nezachovali, pamiatkovo chránená je len hlavná výrobná hala, dva skladové objekty a administratívna budova.
Kováčňa, automatický mlyn
Už aj na Slovensko pomaly doráža trend znovuoživenia technických pamiatok industriálneho charakteru, v Trnavskom kraji však Čáni nevie o prípadoch, kedy by majiteľ skutočne nápadito a s ohľadom na pamiatkové hodnoty dal objektu nové využitie.
Zväčša sa obnovujú mlyny, ktoré sa využívajú ako reštaurácie či penzióny. K trnavským príkladom podobného typu patrí zvonolejáreň bratov Fischerovcov na Dohnányho ulici -jedna z piatich technických NKP v rámci Trnavy - kde sa nachádza pizzeria.
Ďalšie dve trnavské NKP sú zatiaľ nevyužité - cukrovar a kováčňa na Horných Baštách, ktorá však už v súčasnosti nenesie veľa znakov pôvodného vyžitia.
Zvyšné dve pamiatky - obe od významného slovenského architekta Emila Belluša - automatický mlyn na Suchovskej ceste a Vodojem, známy pod názvom Vodná veža na Bučianskej ceste, sú od čias svojho vzniku využívané na pôvodné účely.
K významným trnavským technickým objektom, ktoré zatiaľ nie sú zapísané ako NKP, patrí aj Sesslerova sladovňa (vznikla v 19. storočí rozšírením mestského pivovaru zo 17. storočia, nedávno obnovená a využívaná na pôvodné účely), či bývalé Treumanove sladovne na Sladovníckej ulici, alebo prvý trnavský parný mlyn na Zelenom kríčku, časť ktorého je využívaná ako administratívne priestory.
Seminár, sprístupnené technické pamiatky
Popularizačný seminár pre verejnosť "Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja" sa uskutoční vo štvrtok 16. septembra v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2010. Seminár, ktorý organizuje Mesto Trnava v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava, sa koná v zasadačke Mestského úradu na Hlavnej ulici v starej radnici - od 13. do 18. hodiny. Predbežný program zahŕňa 6 prednášok:
Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, náčrt problematiky (Ján Čáni)
Mlyny a mlynárstvo na Juhozápadnom Slovensku (Izabela Danterová)
Cukrovar v Sládkovičove a hospodársky komplex baróna K. Kuffnera (Eva Sudová)
Cukrovary v Trnavskom kraji (Róbert Sekula)
Ponvagli - úzkorozchodná poľná železnička (Loránt Talamon)
Tehelne a tehliarstvo v Trnave a v Trnavskom kraji (Ján Čáni)
Po seminári bude pre verejnosť otvorená Sesslerova sladovňa a Vodojem. Oba objekty budú zdarma sprístupnené aj cez víkend 18 - 19. septembra.
Podujatia sa konajú v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.
(iba)
Dominanty: Automatický mlyn na Suchovskej, na obrázku nižšie prvý trnavský parný mlyn. Nachádza sa na Zelenom kríčku. FOTO: PETER GRZNÁR
