Článok pokračuje pod video reklamou
HORNÉ OREŠANY. Dnes vyrážame z parkoviska v miestnej časti Majdán patriace pod Horné Orešany. Ukryté je pri bytovkách, ktoré v minulosti patrili do areálu bývalej chemičky.
Jej história siaha do 19. storočia, začali ju písať Pálffyovci. Keďže pre tunajšiu výrobu bola potrebná drevná hmota, na jej dopravu zo širokého okolia v minulosti vznikla veľká sieť úzkorozchodnej lesnej železnice. Pri prejazde dnešnej trasy budeme pri pozornom sledovaní okolia vidieť jej pozostatky.
Trasa je zjazdná na horských a trekingových bicykloch. Prevažná časť vedie lesom po modrej značenej cyklotrase č. 2204.
Zabité, Husí stok
Z parkoviska vyrážame vľavo. Po pravej strane míňame bývalý areál chemičky a po ľavej pôvodne pálfiovskú vilu.
Prechádzame popri bývalom kameňolome, ktorého budovy sa zmenili na zaujímavé rekreačné zariadenie. Nasleduje krátky prejazd lesom. Dolina sa nám opäť otvára v chatovej osade s názvom Olšovský mlyn.
Tu začína náučný chodník, ktorý pokračuje súbežne s cyklotrasou. Trasa prechádza malebným zalesneným údolím s potokom. Po pravej strane míňame výdatný prameň Husí stok.
Po chvíli sa dostávame na križovatku Rybáreň. Pokračujeme vľavo po lesnej ceste s novým asfaltovým povrchom. Spočiatku k poľovníckej chate Solírov cesta stúpa pozvoľna. Za ňou je však stúpanie výraznejšie.
Najvyšší bod stúpania dosahujeme v sedle, kde sa k nám pridáva modrá turistická značka. Čaká nás krátky, svižný zjazd k Horárni Zabité.
Smer Sklená huta
Na peknej čistinke s prameňom nepokračujeme ďalej dole po asfaltke, ale pred rybníkom sa stáčame vpravo na štrkovú cestu smer Sklená huta.
Správnosť smeru nám udáva cykloturistický i turistický smerovník. Opäť stúpame s modrou cyklotrasou a súbežne idúcou žltou turistickou trasou. Cesta je v celkom dobrom stave. Počas II. sv. vojny vraj tadiaľto mali nemecké vojská vybudovať prepojenie so Záhorím.
Na konci stúpania sa k nám ešte pripája zelená turistická značka. Nasleduje vytúžený zjazd a sme na Sklenej hute. Kedysi tu bola osada s pár domami, po ktorých však už niet ani pamiatky.
Pokračujeme vpravo po lesnej, menej kvalitnej asfaltovej ceste. Stále klesáme. Po pravej strane si môžeme všimnúť pozostatky násypov lesnej železničky.
Míňame malú vodnú nádrž Parina, ktorá je zásobárňou vody pre chovné rybníky, ktoré v devätnástom storočí vybudoval gróf Móric Pálffy a ktoré dnes patria do správy Lesov SR.
Po chvíli sme opäť na nám už známej križovatke Rybáreň a späť na Majdán sa dostaneme trasou, ktorou sme nedávno prechádzali. Dnešný okruh má dĺžku niečo cez 20 kilometrov.
Lošonec
Pokiaľ máme dostatok síl, môžeme pokračovať do dediny Lošonec, ktorá je zasadená v Malých Karpatoch.
Azda najviac dochované pozostatky lesnej železničky nájdeme práve tu, keď tesne pred Lošoncom odbočíme vpravo na lesnú cestu.
Po zhruba 200 metroch sa dostaneme na násyp niekdajšej lesnej železničky. Ten končí pri pozostatkoch mostu, ktorým železnička prechádzala na druhú stranu potoka. Pokračovala ďalej do Smoleníc a končila až na Dobrej Vode.
