TRNAVA. Zatiaľ najstaršia známa murovaná stavba v Trnave, románska pohrebná kaplnka s kostnicou - karner pri Bazilike sv. Mikuláša, je od dnes prístupná verejnosti. Archeologicko-historický výskum skončili odborníci len pred niekoľkými týždňami, radnica, ktorá je investorom prác, sa rozhodla o sprístupnení už od septembra.
Prehliadky začnú čoskoro
"Dopracováva sa architektonický a reštaurátorský výskum," informoval dnes vedúci útvaru architekta na mestskom úrade Milan Horák. Výskumy budú podľa jeho slov podkladom pre pamiatkový úrad pre návrh na reštaurovanie nálezu ako celku. Súčasná prezentácia je podľa neho dočasná, ale vzhľadom na to, že mesto nateraz nemá ďalšie financie na realizáciu definitívneho riešenia, rozhodli sa sprístupniť kostnicu aj v tomto štádiu. "Niet na čo čakať. Doteraz bolo do objavovania ďalšieho článku histórie Trnavy ako najstaršieho kráľovského mesta na území Slovenska investovaných 50-tisíc eur, z toho podstatná časť z mestského rozpočtu a tiež z grantu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom," povedal Horák.
Hovorca mesta Pavol Tomašovič, ktorý od neho dnes symbolicky prevzal kľúč od karnera, povedal, že už o niekoľko dní sa prehliadky budú môcť začať. Vzhľadom na bezpečnosť to budú najmä skupinové prehliadky do tridsať osôb. "Sprievodcovia po Trnave zaradia do prechádzky po historickom centre aj tento bod. Kto bude mať záujem o individuálnu prehliadku, môže si ju dohodnúť v turistickej informačnej kancelárii v mestskej veži," informoval Tomašovič. Dodal, že so správcom baziliky sa mesto dohodlo, že možno urobiť tiež spoločnú prehliadku karnera, kostola a jeho krýpt.
Kosti zosnulých lámali na menšie časti
Karner objavili počas prác na bazilike v roku 2008, presné datovanie jeho vzniku nie je v súčasnosti známe. Odborníci sa podľa typu použitého stavebného materiálu domnievajú, že to bolo ešte v predmestskom období, teda pred rokom 1238. Zanikla pravdepodobne pred rokom 1360, keď sa začalo na mieste s výstavbou kostola. V podzemí karneru-kostnici našli archeológovia pozostatky kostí neurčeného počtu starých Trnavčanov.
Nad kostnicou sa podľa nálezov nachádzala rotunda. "Pozemok na okolí slúžil ako cintorín, keď sa naplnil, ostatky sa vybrali a uložili do kostnice, aby sa mohlo ďalej pochovávať," povedal Horák. Uviedol, že predchodcovia sa ku kostiam zosnulých príliš šetrne nesprávali a nemilosrdne ich lámali na menšie časti. Preto je teraz takmer nemožné odhadnúť objem uložených ostatkov. "Nevykopalo sa všetko, je predpoklad, že kosti sú ešte v zhruba štvormetrovej neodkrytej vrstve pod súčasným odkryvom, ktorý je v hĺbke asi sedem metrov pod povrchom," dodal Horák. Povedal, že Trnava bude mať záujem pokračovať vo vykopávkach. Súčasné nálezy by chcela po získaní finančných prostriedkov prekryť pravdepodobne sklom.
Vzhľadom na rozmery karnera 650 krát 750 centimetrov odborníci predpokladajú, že v období vzniku už na mieste existovalo väčšie sídlisko s väzbou na toto sakrálne miesto. Karnery nikdy nevznikali samostatne, ale ako súčasť farských kostolov. Na Slovensku sú z románskeho obdobia známe v tejto podobe iba dva - v Banskej Štiavnici a Bratislave. Kosti pochádzajúce z vykopávok sústredili na jednom mieste na súčasnom cintoríne, radnica plánuje miesto náležite označiť a popísať okolnosti uloženia.
