Hoci na ich webovej stránke nájdete aj rapujúceho kráľa či princeznú, snahou manželov Pilátovcov z Dolných Orešian je tvoriť tradičné bábkové divadlo: Drevené bábky, dobová hudba, kópie renesančných odevov. A najmä - neviditeľní bábkoherci. Kým v susednom Rakúsku je o tradičnú „bábkarinu" stále veľký záujem, na Slovensku pomaly vymiera.
DOLNÉ OREŠANY. Už krátko po vstupe do domu manželov Pilátovcov sa návštevníka zmocňujú zvláštne, akoby polozabudnuté emócie. Po chvíli pochopí, že ich vyvoláva blízkosť polmetrových drevených marionet so živými výrazmi, „na hrubo" vyrezané drevené hlavy na pracovnom stole, ako i prázdna, tajomne pôsobiaca bábková scéna v rohu miestnosti.
Keď manželia prinesú statnú sošnú bábku, po pás muža a od pása koňa, pocity prechádzajú v rýdzo detské nadšenie. „Chvost Kentaura som vyrobila z ešte detských vlasov mojej sestry," podotýka Jana Pilátová so smiechom.
Pozornosť voľky - nevoľky presúvame z bábok na ich tvorcov.
Žabí princ a 260 bábokTrojčlenná rodina Pilátovcov tvorí dobre zohraný tím: Jana marionety vymýšľa, vyrezáva a šatí, Peter vyrába scénu, kulisy a do detailov prepracované doplnky, ako „vyzubený" pirátsky nôž či kresadlovú pištoľ, 19-ročná dcéra Veronika zas vyniká v ich vodení. V súčasnosti spolu so Zuzanou Janitorovou alternuje postavu princeznej a kráľa.
Funkciu babkoherečky však zastáva aj Jana, jej muž sa počas predstavenia zase premieňa na zvukára. Hoci bábok majú manželia na konte už okolo 260, ich repertoár zatiaľ tvorí jediná hra - Žabí princ. „Bábkové divadlo hrávame len od novembra, ale výroba trvala s prestávkami aj dva roky," komentujú.
Vyrezávať sa učila na nábytku pre úrad vládyPeter ani Jana nepochádzajú z „divadelných" rodín, obaja však vyštudovali umelecky zamerané stredné školy. „Za čias našej mladosti v obchodoch bol obmedzený sortiment a to nás nútilo neustále čosi vymýšľať a vlastnoručne zhotovovať," zamýšľa sa Jana nad koreňmi ich tvorivosti.
Jana absolvovala odbor drevorezby na Strednej umelecko-priemyselnej škole v rodnej Bratislave. Skutočne pracovať s drevom sa však naučila až v Umeleckých remeslách, kam nastúpila tesne po maturite, a kde vyštudoval v odbore umelecký stolár aj Peter. „Zaujímavá bola napríklad výroba kópií rokokového nábytku pre úrad vlády," upresňuje Jana. Táto, podľa tvrdenia Pilátovcov veľmi užitočná inštitúcia, kde spoločne zamestnávali čalunníkov, kováčov, kamenárov, reštaurátorov, pozlacovačov, tapisérky" a mnohých iných umeleckých remeselníkov, po prevrate zanikla.
Peter sa naďalej venoval reštaurovaniu a Jana nastúpila do vysnívaného bábkového divadla. „Vyrábala som tu marionety na základe návrhov slovenských výtvarníkov, no po čase ma začalo lákať tvoriť vlastné veci," prezrádza. Prišla materská dovolenka, a po nej vymenila divadlo za prácu na voľnej nohe. Inšpiráciou k vytvoreniu rekvizít - dobového nábytku bola aj práca na hrade Červený Kameň, kde Jana pôsobila ako správca depozitov a Peter ako konzervátor nábytku.
Darwin aj Omar SharifPopri tom sa nepretržite venovali výrobe bábok - zväčša na objednávku pre individuálnych klientov. Ich výtvory sa dostali až do Kalifornie, Kanady, Nemecka, Nórska, Rakúska či Čiech, záujem však prejavovali aj Slováci.
Hoci v súčasnosti podľa nich na trhu dominujú najmä lacnejšie a menej kvalitné marionety so sadrovou hlavou, ich opantali výlučne tie celodrevené. „My si potrpíme na detaily a tie vyniknú len v dreve. Nemáme dôvod robiť kompromisy - ani maliar, ktorého bavia krajinky nezačne hádzať štetce do plátna, aby sa predal," vysvetľuje s trochou nadsádzky Peter.
Na výrobu marionet využívajú lipové drevo, ktoré „vyniká hodvábnym leskom v reze, dobre sa brúsi, opracováva a je relatívne ľahké." Marionety laika napriek tomu prekvapia svojou tiažou.
Jana bábky po vyrezaní maľuje olejovými farbami, telový odtieň na imitáciu pleti však vynecháva. „Vďaka tomu je zrejmé, že marioneta je skutočne z dreva. Najmä v Prahe si na to potrpeli," objasňuje. Peter bábky potom povrchovo upravuje - napríklad včelím voskom.
Inšpiráciu na divadelné postavy Jana čerpá z historických filmov, ale aj z reálneho života. Typ neskôr „skarikuruje" a prenesie do dreva.
Vyrezať sa jej však podarilo už aj Marka Twaina, Johanna Gutenberga, Charlesa Darwina či Máriu Teréziu. Predlohou k pirátovi Hákovi jej zas bol Omar Sharif. Uhrančivý výraz filmovej legendy sa nestratil ani v dreve, čo zrejme podvedome ocenili aj porotcovia 2. ročníka súťaže Bábka roka a udelili mu hlavnú cenu. „Jedna z redaktoriek nemenovaných novín vtedy skonštatovala, že je zvláštne, že zvíťazila bábka, ktorá nikdy nehrala. Aj sa ma to trochu dotklo, no bol to zároveň impulz na premýšľanie o vlastnom divadle," prezrádza Jana.
V renesančnom štýleIch počiatočné vystupovanie v roku 2007 sa spájalo s hudobníkmi Jurajom Korcom a Ivanom Čermákom, ktorých výchovné koncerty animovali bábkami. „V súčasnosti s ich dovolením užívame túto hudbu na dokreslenie atmosféry na kráľovskom dvore," hovorí Jana.
Pilátovci sa inšpirovali historickými bábkovými divadlami, ktorých úlohou bolo vychovávať deti a naučiť ich nevtieravou formou počúvať vážnu hudbu. „Naše predstavenie o Žabom princovi je v renesančnom štýle - hudba, kostýmy i napodobeniny dobového nábytku. Chceme, aby deti počuli aj inú hudbu, ako sa na nich denne valí z rádia," vysvetľuje Jana.
Pri veršovanom scenári sa zas inšpirovali rozprávkou bratov Grimmovcov, jej dej však značne posunuli.
Ich cieľovou skupinou sú škôlkari a školáci, pre ktorých je tradičný typ bábkových predstavení už takmer neznámy. „Momentálne je v kurze takzvaný interaktívny typ divadla. Znamená to, že bábkoherec rozdá deťom rekvizity a priamo ich zaangažuje do deja. Celú dobu vzájomne komunikujú, herci nie sú skrytí za oponou, tajomný proces oživenia bábok tam nie je skrytý, ale priznaný," vysvetľujú.
Tento typ predstavenia je okrem iného menej náročný na sústredenie, takže keď sa občas nejaká pani učiteľka pred predstavením Jany a Petra dozvie, že nebude v interaktívnom štýle, preľakne sa: „Ale toto sú strašne živé deti, neviem, či to vydržia."
Dcéra vyrastala s maňuškouNiet sa však čoho báť. „Deti doslova híkajú, keď vidia, ako sa neustále menia kulisy. A pre mňa je najväčším zážitkom, keď niektoré z nich začujem, ako šepká: Ten žabiak je naozaj živý," usmieva sa Jana.
Práve moment mágie oživenia bábok, ktoré vyžaduje skrytého bábkoherca, je pre Pilátovcov najdôležitejší. „Deti treba čo najdlhšie udržať v zázračnom svete, treba podporiť ich fantáziu."
Peter Pilát ukazujem detským divákom marionetu zblízka. FOTO: ARCHÍV PILÁTOVCOV
Na druhej strane pripúšťa, že veľmi malé dieťa nemusí obrať o zážitok ani priznané vedenie bábky. „Keď bola naša dcérka malá, vyrobili sme jej maňušku myšky. Mala som ju navlečenú na ruke, a keď som prehovorila akože za ňu, rešpektovala ju omnoho viac ako mňa," spomína Jana.
Animare SilvaIch predstavenia mohli vidieť diváci v Nitre , Trnave, v Myjave, ale hlavne v bratislavskom Gašparkove. Tento rok hrali aj vo Viedni pre zahraničných Slovákov. „V súčasnosti sme spustili webovú stránku, ktorá nesie meno našej umeleckej agentúry - Animare Silva - čo znamená v latinčine oživovať drevo," hovoria.
Už čochvíľa svoj repertoár obohatia o novú hru, ku ktorej momentálne vyrezávajú bábky a vymýšľajú scenár, takže veria, že predstavení bude stále len pribúdať.
K Janiným dielam patria aj ceny do celoslovenskej súťaže Supertrieda.
