Správcovia tržnice sú naopak s vývinom spokojní: záujem predajcov je stabilný.
TRNAVA. V stredu, krátko pred deviatou ráno, je na mestskej tržnici obsadených okolo desať stolov. Hoci kupujúci svojím počtom predajcov neprevyšujú, nálada je dobrá. Predajcovia debatujú, bavia sa na rečiach „tržničného" štamgasta. Ten sa drží v blízkosti stola, kde núkajú tovar dve mladé ženy.
Od šibákov k trom záhradám
Sestry pochádzajú z obce v galantskom okrese, k predaju na tržnici ich priviedla finančná kríza. „Hoci mám vysokú školu, prácu sa mi nepodarilo zohnať," vraví jedna z nich. Vyžiť z predaja zeleniny a ovocia sa podľa nich dá, no treba tomu obetovať celý deň. „Vstávame pred svitaním, prácu končíme o jedenástej večer. A zárobok? Okolo 500 eur mesačne," referujú. Napriek tomu sú zatiaľ spokojné.
Pán odvedľa, ktorý sa predstavuje ako Jozef Korec z Paty, si myslí, že „tržničný zárobok" je akurát tak na privyrobenie si k dôchodku. Do tejto skupiny spadá v čase našej návštevy zhruba polovica predajcov - vrátane pána Jozefa.
Tržnica ho baví, predajom pestovaných plodín si zarábal väčšinu produktívneho veku. „Chytilo ma to už v šiestich rokoch. Strýko ma naučil robiť šibáky, a tie som potom s mamkou na trhoch predával," spomína s úsmevom.
Vzápätí vyvracia reči skeptikov, že ani tržnici už človek zdravú zeleninu nezoženie. „Ja nestriekam, však to pestujem najmä pre seba. Mám tri záhrady a predávam len to, čo nezjem," vysvetľuje.
Pozor na prvú triedu
Že „vyžiť z tržnice" sa predsa len dá, dokladá aj sympatický tridsiatnik z Komárna, ktorý sa predaju venuje od vojenčiny. Ten nám aj ponúka základný manuál na odlíšenie poctivých pestovateľov od ľudí, čo na tržniciach predávajú tovar z veľkoskladu: „Predajca by nemal mať tovaru príliš veľa a najmä: nesmie to byť samá prvá trieda."
Do Trnavy sa mu vraj cestovať oplatí, motivuje ho, že tu má vytvorenú širokú sieť zákazníkov. „Vedia, že mi môžu dôverovať. Bez stálej klientely na tržnici dlho neprežijete," vysvetľuje. Nakupujú tu zväčša tí istí, len zriedka sa objavia nové tváre.
Tržby sú z jeho pohľadu čoraz slabšie. „Supermarkety nás tlačia pod vodu, to nemožno poprieť. V sobotu sa tu premelie okolo 700 ľudí, čo je na 70-tisícovú Trnavu skutočne málo," hovorí. „Mnohým sa zdajú naše ceny vysoké. Ja však ešte pred začiatkom sezóny musím investovať do pestovania 60 až 70-tisíc. S rizikom, že úroda bude slabá. Môjmu známemu tento rok prakticky celú úrodu napríklad zničila voda," vysvetľuje. Pestovateľ si tiež musí zarobiť na celý rok, v zime jeho zdroj príjmov „vysychá".
Problém: krádeže a poloha
Úplne prázdna však tržnica nie je ani v zimných mesiacoch. „Sme tu tak dve -tri," pridáva sa k debate pani z vedľajšieho stola. „Obvykle babka, čo predáva med, a ja s cesnakom, cibuľou, kapustou, sušeným čili, orechmi či fazuľou."
Pani zo Šintavy priviedli k pestovaniu rodičia. „Mama má 85, otec 89 rokov a stále sa krútia v záhradke. Mama ešte aj predáva, dnes výnimočne neprišla."
Ju samotnú trápi najmä poloha tržnice: „Na tom sa tu zhodneme prakticky všetci. Keby sme boli blízko centra, ľudia nás skôr navštívia." Poloha pri Mestských parných kúpeľoch bola vraj lepšia. Nepríjemnosťou sú aj „nájazdy" menších skupiniek, ktoré prakticky každú sobotu, keď je tu najrušnejšie, kradnú tovar.
Polícia: Ťažkosti sú s parkovaním
Zástupca náčelníka Mestskej polície v Trnave Ivan Ranuša tvrdí, že o týchto krádežiach počuje prvý raz. „Najbližšiu sobotu tam však vyšleme hliadku," konštatuje. Podnety, týkajúce sa tržnice, mestská polícia rieši skôr v súvislosti s parkovaním. „Obyvatelia okolitých bytoviek sa zvyknú sťažovať, že im zákazníci zaberajú miesto. S tým sa však nedá robiť nič. Časté je však aj nesprávne parkovanie - na tráve či v zákrute."
Čo sa týka polohy, hovorca mesta Pavol Tomašovič konštatuje, že aj samosprávu by tešilo, keby bolo trhovisko v centre. „Podnikateľský zámer, týkajúci sa tržnice, sa však objavil jediný raz - asi desať rokov dozadu," vraví hovorca. „Priestory na Kollárovej ulici však mali nízku návštevnosť, do roka skončili."
Okrem tržnice na Spartakovskej mesto predaj poľnohospodárskych prebytkov umožňuje na Námestí Jozefa Herdu, Limbovej a Pútnickej. „Záujem je však nízky. Títo predajcovia sa orientujú skôr na tržnicu alebo predaj z dvora," informuje Marcela Šimiková z mestského úradu.
„Babky, ktoré docestovali z okolitých dedín do Trnavy s jablkami a cibuľou už vymierajú, súčasní vidiečania sa pestovaniu venujú čoraz menej. Mnohé sady medzi Modrou a Ružindolom sa likvidujú," komentuje stav Tomašovič.
Správcovia: Predajcov je dosť
Peter Štefák zo spoločnosti Eko-Rekrea, ktorá prevádzkuje zimný štadión, naopak tvrdí, že počet predajcov za posledné roky neklesá. „V sobotu ich priemere príde 60 až 70." Podľa jeho skúseností sú spokojní aj s polohou. „Keď kolovali reči, že sa tržnica presunie na Zelený Kríčok, boli nespokojní."
Väčšina predajcov pochádza od Serede a Dunajskej Stredy, viacerí sú z Modranky či Hrnčiaroviec. „Živnostníkov tu neevidujeme. Ide len o ľudí, ktorí predávajú poľnohospodárske prebytky, k čomu nepotrebujú ani registračnú pokladnicu," informuje Štefák.
