štyri.
TRNAVA. V niektorých kvetinárstvach vám do kytíc pridajú zlatobyle aj dnes. Pohánkovec japonský (známy aj pod názvom krídlatka či po latinsky Fallopia) zas ľudia zvyknú sadiť na sídliskách či v záhradkách.
Ide pritom o invázne druhy rastlín, ktoré je podľa zákona zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať aj obchodovať s nimi. Hrozí za to pokuta až do výšky 10-tisíc eur v prípade právnickej a 3 300 eur v prípade fyzickej osoby.
Vlastník, správca či nájomca pozemku je povinný invázne druhy odstraňovať zo svojho pozemku a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
Zamorené okolie Trnávky či Gidry
Invázne druhy na území Slovenska sú nepôvodné druhy, ktoré sa k nám dostali predovšetkým zo Severnej Ameriky a Ázie ako okrasné alebo medonosné rastliny. „Zo záhrad, parkov a výsadieb sa začali šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy," informuje botanička Darina Válková zo Správy CHKO Malé Karpaty.
„Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom, alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou." V súčasnosti vytvárajú na našom území rozsiahle porasty a zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev.
Pohánkovec japonský sa podľa informácií Válkovej šíri najmä z neorganizovaných skládok, na ktoré sa dostal so záhradným odpadom. „Vyskytuje sa hlavne vo viniciach, na terasách v súčasnosti nevyužívaných na pestovanie viniča, popri vodných tokoch - Trnávky či Gidry, v lesoch na trasách plynovodu a pod elektrovodmi a okolo objektov horární a chát."
Netýkavku žliazkatú nájdete popri Gidre a okolo Sĺňavy. Zlatobyle sa zas rozširujú predovšetkým z takých plôch, na ktorých bol odstránený pôvodný vegetačný kryt - napríklad pri budovaní lesných a poľných ciest, melioračných kanálov, na riečnych naplaveninách alebo z poľnohospodárskych plôch, ktoré sa prestali využívať.
Rozširovali ich včelári aj poľovníci
Odborníčka, ktorá si priala zostať v anonymite, tvrdí, že mnohé z inváznych druhov sú okrasné rastliny, ktoré ľudia radi sadia i zbierajú. „Aj z tohto dôvodu sa sem v minulosti dostali. Často ľudí položartom vyzývam: Čím viac zlatobyle nazbierate, tým viac pomôžete prírode."
Pohánkovec japonský, alebo jeho iné druhy sú vraj ešte stále u záhradkárov populárne, hoci podľa jej slov už mnohí majú skúsenosť s tým, aké je ťažké sa týchto inváznych druhov zbaviť. „Problémom je, že vytláčajú pôvodné druhy, vrátane chránených či liečivých," dopĺňa.
Andrea Židková z Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku takisto apeluje na ľudí, aby tieto rastliny nevysádzali. „Ešte donedávna ich vo veľkom rozširovali včelári aj poľovníci, našťastie sa nám už podarilo rozšíriť akú - takú osvetu."
Najdôležitejšie podľa jej slov je, aby sa tieto druhy príliš nerozširovali v chránených oblastiach. „Najväčšie riziko prenosu je pri vodných tokoch, preto sa snažíme školiť príslušných pracovníkov v obciach, aby si dávali pozor a vhodným spôsobom kosili." Školenia podľa jej slov absolvujú aj pracovníci Povodia Váhu.
Problém: pajaseň, tuja, agát
Problémom však začínajú byť aj invazívne druhy, ktoré zatiaľ nefigurujú v zákone o ochrane prírody.
Odborníci za také na juhu Slovenska považujú najmä pajaseň žliazkatý či agát biely, ktoré sa už nedoporučujú naďalej vysádzať. „Za problém považujem aj masívnu výsadbu tují," dopĺňa Židková.
Čo sa týka odstraňovania inváznych druhov, laikom odborníci oporúčajú najmä časté kosenie.
