Po pátrovi Teodorovi Tekelovi zostalo vyše tritisíc diel

Dielo významného predstaviteľa katolíckej moderny Teodora Tekela je vystavené od stredy 14. júla v západnom krídle trnavskej radnice.

TRNAVA. Výstava pripomína 35. výročie smrti Teodora Tekela, je pamiatkou na žiaka profesora Maxa Švabinského, kultivovaného umelca s jasne profilovaným umeleckým programom, ktorý v tvorbe hľadal nové cesty náboženskej maľby a novú symboliku. "Je neznámy, lebo prejavoval otvorený odmietavý postoj voči socialistickému zriadeniu", uviedla kurátorka výstavy Alena Piatrová.

Kultúrna obec Trnavy, kde Teodor Tekel prežil ťažkých dvadsaťpäť rokov po násilnom zrušení kláštorov v roku 1950, pripravila výstavu v Roku kresťanskej kultúry. Výtvarná pozostalosť Teodora Tekela, umelca, prekračujúceho svojou tvorbou hranice regiónu, meno ktorého je súčasťou dejín slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia, obsahuje vyše tritisíc diel, z nich sa 2816 diel nachádza v zbierkovom fonde Galérie Jána Koniarka v Trnave.

Prezentáciu galéria pripravila s rehoľou menších františkánov, ktorej fráter Aquinas Michal Slahučka daroval v roku 1976 výtvarnú pozostalosť pátra Tekela vtedajšej Okresnej galérii.

Tekelovo dielo sa dostalo do povedomia kultúrnej obce najmä po výstave Oheň duše v roku 2002 pri príležitosti autorovej storočnice a vydania monografie. Jeho meno, keďže bol rehoľník, sa nachádzalo na zozname osôb, ktoré boli pre komunistický režim nepohodlné.

"Život a tvorba tohto nesporne talentovaného umelca, ktorý chcel skĺbiť lásku k Bohu s láskou k umeniu, je príkladom, ako sa na ľudskom osude jednotlivca podieľajú metódy a ciele politického systému, v tomto prípade socialistického," uviedla kurátorka.

Teodor Tekel obohatil program výtvarnej moderny o náboženskú tematiku v osobitnom formulovaní biblického posolstva. Sprítomňuje večný existenciálny konflikt matérie a ducha, dobra a zla, slobody a násilia a vypovedá o kresťanských postulátoch života. Svojou tvorbou oslobodil náboženské umenie od prehnaného realizmu i nadsadeného symbolizmu a posunul ho smerom k mystickej poetike a expresionizmu.

Maliar Teodor Tekel sa narodil v roku 1902 v dnešných Ľuboticiach pri Prešove, 15-ročný vstúpil k františkánom. Ako kňaz vystriedal viacero pôsobísk, v 30. rokoch študoval maľbu v Prahe.

Počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 ho Štátna bezpečnosť odvliekla do kláštora v Hronskom Beňadiku a zhabala mu takmer 500 dokončených diel. V 60. rokoch začal v Trnave maľovať na novinový papier, z núdze sa však stala originálna metóda. Symbolicky prekrýval obsah denníka Pravda duchovným dielom. Zomrel 14. júla 1975.

Výstava potrvá do 20. septembra.