Zakúsiť pocit ohrozenia, či rozpoznávať na bezpečnostným tabuľkách diela významných slovenských autorov 20. storočia. Aj tieto možnosti návštevníkom trnavskej galérie ponúkajú nové „hosťujúce diela" v rámci projektu EXIN.
TRNAVA. Názov EXIN vznikol spojením slov exteriér - interiér, Galéria Jána Koniarka ním označuje dlhodobý program prezentácie aktuálneho umenia. Nejde o klasickú výstavu, ale skôr o zásahy súčasných umelcov do galerijného prostredia. Tento rok sa do Kopplovej vily dostali diela Ilony Németh a Stana Masára.
V Berlíne jej dielo dorezali
Renomovaná umelkyňa Ilona Németh dokáže do priestoru zasiahnuť spôsobmi, ktoré sú schopné vyvolať aj verejnú diskusiu: V Budapešti napríklad vystavila dielo s názvom Kapsule, ktoré po dobu prezentácie okupovali bezdomovci - čo aj bolo autorkiným zámerom.
Aj iné jej diela vyvolávajú prudkú odozvu prijímateľov: ako napríklad i v Japonsku prezentovaná Polyfunkčná žena - červená zamatová posteľ so skrytými reproduktormi, z ktorých sa dajú začuť rozličné ženské zvuky - erotické vzdychy, plač, smiech či spievanie uspávanky. „Podobne ako väčšina ľudí u nás, ani Japonci neboli zvyknutí, že sa môžu diela dotýkať. Túto možnosť si teda poriadne užili. Posteľ mi úplne dotrhali a museli sme ju rekonštruovať. V Berlíne ju zase niekto dorezal nožom," prezradila Ilona Németh pre SME.
Trnavská galéria vystavuje jedno z raných diel umelkyne - Bránu z roku 1992.
Prejsť popri nožoch
Práca pozostáva z dvoch vysokých stien: do jednej sú umiestnené vetvičky, do druhej zapichnuté kuchynské nože. „Pre diváka, ktorý musí chodbičkou medzi nimi prejsť, je nastavená veľmi sugestívna situácia stiesnenosti, ohrozenia, či agresivity prostredia," komentuje kurátor výstavy Vladimír Beskid. Toto dielo podľa slov stojí na začiatku vykročenia autorky k inštaláciám a prostrediam, kde používala prírodné materiály.
Dielo Brána je novým príspevkom do zbierky Prvej investičnej spoločnosti v Bratislave, čo jej kurátorka Zuzana Bartošová na trnavskej vernisáži okomentovala nasledovne: „Veľkorozmerné diela s jasným zámerom sa do zbierok galérií zaraďujú najťažšie. Sklamanie umelca, ktorý dlhobo robí na podobnom diele, je obrovské, keď nenájde otvorenú náruč inštitúcie. V opačnom prípade zostáva dlhodobo len v depozitoch." V prípade Brány to na dlhú dobu nehrozí.
Umenie na tabuľkách
Stano Masár, ako uvádza výtvarný kritik Richard Gregor, rád polemizuje s umením. „Dlhodobo sa zaujíma o vytváranie inverzných či paradoxných situácií, kde vznikajú unikátne objekty z bežných predmetov - ako schody, dvere či nákupné košíky - a celé série interpretácií výtvarných diel klasikov aj súčasných autorov," konštatuje kurátor Vladimír Beskid. Najznámejšie sú jeho piktogramy - parafrázy slávnych diel od antiky po súčasnosť.
FOTO: PETER GRZNÁR
Dielo tohto druhu nájdete aj v Kopplovej vile - na úvodnej stene sa nachádza séria Slovenské výtvarné umenie 20. storočia (2005): 58 bezpečnostných tabuliek, kde sú prepísané významné diela slovenských autorov do novej vizuálnej komunikácie.
Čakanie na Godota
Druhým počinom tohto typu je zásah tabuliek do výstavy a do hasiacich a bezpečnostných „zákutí" výstavných priestorov (Running, 1999 - 6 tabuliek s nápismi: Money, Love, Sex, Freedom a podobne).
„Druhý vstup je metaforickým „čakaním na Godota" - vo vyprázdnenom priestore Koniarkovej expozície dve muzeálne lavičky, biele steny a krátky nápis na jednej z nich: Waiting for artist´s idea (2010)," komentuje Beskid.