Chovateľka tigrov Iveta Iršová už dávno nie je dievčaťom, ktoré obdivuje pásikavé šelmy len v zoologickej záhrade. Zatiaľ čo iní by si za nasporené peniaze kúpili päťročné auto, ona si pred vyše 20-timi rokmi priviedla domov trojročnú tigricu Ritu.
KOSTOLNÁ PRI DUNAJI. Pred bránou do oázy nás vítajú dve kvapky dažďa. O chvíľu už sú tri, potom štyri. Jeden z tigrov sa hore-dolu premáva pri ohrade, ktorá je vzdialená kúsok od cesty. Iveta Iršová nám prichádza otvoriť veľkú bránu. „Vy ma nakrúcate?" pýta sa, keď zbadá, ako na ňu mierim kamerou. Zavrie za nami a hneď nás pozýva na výhliadkovú terasu.
Bundu mi pokrývajú mokré fľaky. Schodisko, široké tesne na ramená dospelého človeka, oddeľuje dve tigrie ohrady. Vľavo sa nervózne premáva tiger. Iveta Iršová ide prvá. Prejde schodiskom akoby nič. Ja taktizujem ako pri počítačovej hre. Vyčkám, kým sa tiger priblíži k opačnému koncu ohrady. Hore stúpam s očami nalepenými na najväčšom tigrovi na svete.
Čas pred večerou
Z výšky maskovanej terasy máme krásny výhľad. Skupinka troch tigrov oddychuje zvalená na vyvýšenej drevenej terase, ktorá musí udržať viac ako pol tony živej váhy. Kvapky mi už stekajú za krk, no tigrom neprekážajú. Zakrývam sa kapucňou. Bubnujúci dážď sa mieša so štebotom vtákov.
Keby som mala ruku o dva metre dlhšiu, môžem jedného z nich pohladiť po jemnej srsti. Vo vedľajšej ohrade sa tiger postaví a preskočí na drevený konár. Chytajú ma pochybnosti, či by takto ľahko dokázal preskočiť aj k nám. Ďaleko veru nie sme. Moja otázka nezostala len v mojich myšlienkach. „Je to adrenalín, však?" usmieva sa Iveta.
FOTO: PETER MIKULÍK
V najväčšej ohrade, ktorú vidno hneď od cesty, sa k niečomu schyľuje. „Pozrite sa," ukazuje Iveta na dva tigre, ktoré sa obchádzajú, „teraz sa jeden tiger snaží získať nad druhým nadvládu." Jeden z nich sa napokon zvalí do trávy. „Vzťahy sú už vyjasnené, ten čo leží, je podriadený," vysvetľuje. Vzápätí nás Iveta upozorňuje na druhé okolo. „Víťazný tiger sa vracia, aby sa presvedčil, či súper ich vzťah naozaj pochopil." Podriadený tiger opäť klesá do trávy.
Za úspory tigrica
Dážď nás vohnal do miestnosti, kde sa stávame súčasťou Ivetinho príbehu z Petržalky. Preniesť sa v mysli na bratislavské sídlisko vyžaduje námahu. Občas nás preruší tigrí rev a priamo nad hlavami akoby nám štebotali exotické vtáky.
Svoje prvé nasporené peniaze utratila Iveta za trojročnú tigricu Ritu. „Bolo to tesne po vybudovaní Petržalky. Všetko, čo zostalo zo zbúraných starých domov, nazvážali na jedno miesto, kde vznikol kopec. Oproti nemu je Orechová cesta, kde som si prenajala samotu. Tam som pre Ritu spravila záhradu."
Ivetu však objavil bulvár. Razom sa z nej stala šialená žena, ktorá sa musela zbaliť a pod hrozbou vysokej pokuty odísť.
Oáza pre tigre, nie pre ľudí
Útočisko našla v Kostolnej pri Dunaji neďaleko Senca, kde ju privítali aj s tigricou. „To ešte nevedeli, ako sa mi to tu rozrastie," smeje sa. Samota sa s pomocou niekoľkých nadšencov zmenila na tigriu oázu.
„Keď som sa sem nasťahovala, nebola tu elektrina ani voda. Umývala som sa doslova pod dažďom." Spolu s obcou dnes plánuje vybudovať skutočnú oázu sibírskeho tigra, ktorá má byť pre tigre, nie pre ľudí.
„Už mám na obci podanú žiadosť. Chceme do toho ísť spolu, pretože obec dostane z eurofondov 95 percent. Keby som o to mala žiadať ako fyzická osoba, musela by som do toho vložiť až 40 percent."
Všetko ju naučil tiger
Iveta kúpila Ritu od mladého majiteľa, ktorému tigrica doslova prerastala cez hlavu. Rita si však na Ivetu nevedela zvyknúť. Každú noc plakala. „Darovala som ju preto do hodonínskej ZOO. S riaditeľom som sa dohodla, že keď bude mať mláďatá, tak si jedno vezmem."
Iveta čakala na mláďa tri roky. Zobrala si tigricu, ktorej dala meno po mame. „Od nej sa odvíja takmer celý chov (20 tigrov). Dvoch tigrov sme nedávno doviezli z Čiech, aby sme obnovili genetiku."
Iveta sa začala starať o trojročnú Ritu bez akýchkoľvek vedomostí o tigroch. Žiadna literatúra vtedy nebola. Všetko, čo dnes o tigroch vie, ju naučil tiger. „Rita ma naučila, ako sa k nej mám správať. Ak sa jej niečo nepáčilo, tak ma sekla." S príchodom mláďat sa Ivetine vedomosti rozrástli.
Ufkanie je dobré znamenie
Správanie a mimika tigra dokážu človeku veľa prezradiť. Prejaví nimi náladu či bolesť.
„Ak ho chcete poškrabkať a on sa utiahne, sklopí uši dozadu, rozšíria sa mu zreničky a zasyčí, tak to v jeho reči znamená: teraz ma nechaj, nemám náladu. Radosť prejaví tak, že za vami docupitá a začne ufkať a mraučať. My tomu hovoríme tigrí pozdrav," opisuje Iveta.
A naozaj. Neskôr s ňou prechádzame okolo ohrady. Jeden z tigrov k nám dobehne a vydá zvuk, ktorý hneď spoznávam. Nedá sa opísať lepšie ako ufkanie.
Pri vyslovení svojho mena tiger spozornie, no nepribehne ako pes. „Keď naňho zavolám, otočí sa, že ma zaregistroval, a ľahne si lenivo naspäť." Jeho správanie je typické pre mačku. Iveta hovorí, že kto má doma mačku, ako by mal tigra v menšom prevedení.
Tiger sa vie tešiť aj zaľúbiť
Každý tiger má jedinečnú osobnosť s typickými vlastnosťami či prejavmi. „Len čo Beník zbadá alebo začuje prichádzať vlečku s mäsom, prebehne celý výbeh. Teší sa, že vezieme mäsko. Iný tiger to nerobí," hovorí Iveta. Tigre vedia rozlíšiť pohlavie. Samce Bimbo a Amur sa zaľúbia do každej ženy, ktorá príde do oázy. „Bimbo ufká ostošesť, chce sa so ženami baviť. Chlapov si nevšíma."
Gumené a plyšové hračky
Do rozhovoru sa zapája aj chovateľka Miša, ktorá ako prvú odchovala Ninu.
Podobne ako Iveta, ani ona nemala žiadne skúsenosti s chovom tigrov. Pred príchodom do oázy pracovala na ranči. Reč je práve o hračkách. Dozvedáme sa, že tigre obľubujú predovšetkým gumené a plyšové hračky. Na polici vidím niekoľko krhiel. Už chápem, načo ich toľko majú.
Na plyšiakov sú tigre zvyknuté už odmalička, preto ich netrhajú. Nosia ich v papuli alebo s nimi spia. Mláďatá ich majú v izbičke aj na dvore.
„Balu má rád hračky, ktoré vydávajú zvuk. No pre silný stisk ich hneď dochrúme. Samko obľubuje lopty. Levy sú futbalisti, ich nič iné ani nebaví. Nina je zaťažená na gumové kačičky. Má ich v tlame, kým nie sú nacucky," vymenováva obľúbené hračky svojich zverencov Miša.
Tigre vyžadujú kreativitu
Miša nám opisuje všetky lotroviny, ktoré spolu s mláďatami vyvádzajú. „Samko vedel, že vždy keď urobí v izbičke neporiadok, budeme vysávať. Veľmi sa z toho tešil. Ľahol si na brucho a chcel, aby som vysávala aj jeho. Potom si s vysávačom ťahal jazyk." S mláďatami vyrába Miša šarkanov, hrá sa s nimi na supermana alebo stavia snehuliakov. Sneh si najviac užívala Becky „Ráno vstala a keď boli na dvore sánky, sadla si na ne a čakala, kedy ju budem ťahať. Po celom výbehu som potom behala so sánkami."
Nedočkavé na prasiatko
Iveta nás upozorňuje, že sa blíži čas kŕmenia. Poberáme sa na terasu. Cez dvor prevedú mláďatá do izbičky, kde budú v noci spať. Miša s Pištom nakladajú na fúrik kusy prasaťa, ktoré si museli naporciovať sami. Tigre nedočkavo pobehujú v ohradách.
FOTO: PETER MIKULÍK
Niektorým tigrom musia mäso prehodiť cez ohradu. Pišta lezie na rebrík. Tiger sa už opiera o pletivo a snaží sa k mäsu pričuchnúť. Stehno sťažka dopadne na zem. Tiger ho vezme do papule. Hompáľa sa mu v nej ako plyšiak, hoci sa Pišta pri jeho prehadzovaní celkom zapotil. Tiger s ním uteká na pokojné miesto, kde si ho začne olizovať.
Omyl je vylúčený
Iveta obsluhuje z terasy domu dvierka výbehov. Tigre sa budú premiestňovať, aby sa v rôzne veľkých ohradách vystriedali. Musí byť opatrná, nesmie sa pomýliť. Tigre sú hladné a v ohradách sa pohybuje Miša s Pištom. Miša ohradu vyčistí a Pišta v nej potom porozkladá kusy mäsa. Na svoj prídel čakajú poslední traja nedočkavci. Všetko sledujeme z terasy. Miša nám opisuje ich návyky.
„Esík je labužník, ten si dáva zdravotné kolečko okolo ohrady, Mareček si zalezie s mäsom do búdy." Už aj my sme hladní. Nás však nikto neobslúži. Lúčime sa s Ivetou, Mišou a Pištom, ktorým práca okolo tigrov ešte neskončila.
Tiger Ussurijský - nesprávne sibírsky
Domovina - východné Rusko, severovýchodná Čína
Dĺžka - samec: 3,4 metra, samica: 2,6 metra
Váha - samec: 220 až 400 kilogramov; samica: 200 až 300 kilogramov
Biotop - mandžurský les, ussurijská tajga
Tiger zje v extrémnych prípadoch aj 50 kilogramov mäsa za deň.
Je najväčšou mačkovitou šelmou, ktorej najväčším nepriateľom je človek.
Príčinou je lov pre tradičnú ázijskú medicínu.
Za kosti a kožu dostanú priekupníci až 50 tisíc dolárov.
Stav v prírode - rok 1998: 180 kusov; 2007: ? kusov