TRNAVA. Od roku 2008 pracovali na hľadaní predchodcu gotického tohto kostola, výsledkom ich snaženia je objav najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Objavená románska rotunda s apsidou s priemerom 9 metrov je pravdepodobne najväčším objektom svojho druhu na území Slovenska. Z tohto obdobia je známych iba devätnásť sakrálnych stavieb, trnavská zanikla v roku 1360.
Pod jej základmi odkryli pri výkopových prácach karner-kostnicu s ostatkami niekoľko desiatok tisícok bývalých obyvateľov mesta. Svojmu účelu prestala rotunda s karnerom slúžiť, keď sa Trnavčania rozhodli na tomto najvyvýšenejšom mieste v meste postaviť väčší kostol, ktorý tam stojí dodnes.
Vykopávky realizovali študenti Katedry klasickej archeológie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity pod vedením svojich pedagógov. "V tomto roku sme sa dostali do hĺbky zhruba sedem metrov pod terajší terén. Pozostatky kamenného piliera sme našli na poslednú chvíľu, v stredu 23. júna a máme z neho veľkú radosť," povedal archeológ Erik Hrnčiarik.
Stredový pilier podľa neho niesol celú stavbu a držal strechu podzemia. "Týmto objavom sa trnavský karner začal odlišovať od všetkých ostatných na Slovensku. Svojou architektúrou a monumentálnosťou je jedinečný," dodal Hrnčiarik. Popri tom našli archeológovia v spodnej časti aj väčšiu časť románskej omietky na murive. Je to podľa Hrnčiarika ďalší významný článok k poznatkom o vývoji architektúry na Slovensku. "Románske omietky sú na Slovensku objavené zatiaľ iba dve," dodal, preto si aj tento nález zaslúži podľa jeho slov špeciálnu pozornosť a prezentáciu.
Po odchode archeológov nastúpi na miesto reštaurátorský tím. Zakonzervuje kamenné murivo i prípadné zvyšky, aby mohli byť prezentované verejnosti. Na dne kostnice stále zostáva niekoľko metrová vrstva akostí. Vykopané ostatky boli uložené na jedno miesto na trnavskom cintoríne.
O prezentácii vzácneho nálezu uvažuje trnavská radnica, ktorá si archeologický výskum objednala, už dlhšie. Po skončení vlaňajšej sezóny urobila nad výkopom prístrešok, ktorý okrem ochrany pamiatky umožnil archeológom v tomto roku pokračovať aj napriek nepriaznivému počasiu. "Tento prístrešok ešte chvíľu vydrží, ale treba stabilnejšie riešenie," povedal Hrnčiarik. Finančný príspevok dostalo mesto v tomto roku aj od ministerstva kultúry.
