V Trnave takmer nie je možné nájsť novostavby, ktoré by reagovali na historický kontext daného miesta. Výnimkou je polyfunkčný dom „U Kráľa Ľudovíta". Jeho vzhľad sa po dokončení výrazne priblíži vzácnemu Selepčéniho palácu, ktorý tu stál ešte začiatkom 60. rokov.
TRNAVA. Názov novostavby „U Kráľa Ľudovíta", nachádzajúcej sa v strete ulíc Hviezdoslavova, Hornopotočná a Pekárska, odkazuje na históriu daného miesta. V tomto priestore totiž v 14. storočí stála kráľovská kúria, trnavské sídlo kráľa Ľudovíta I. z Anjou, ktorý v nej v roku 1382 aj zomrel.
Niektoré zdroje uvádzajú, že stála priamo na mieste dnešnej novostavby, kde v 70. rokoch vybudovali parkovisko. „Kúria sa nachádzala na mieste dnešnej pošty," spresňuje Milan Kazimír z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Polyfunkčný dom „U Kráľa Ľudovíta" však reaguje na mladšiu budovu - takzvaný Selepčéniho palác, ktorý sa viaže ostihomskému arcibiskupovi zo 17. storočia Jurajovi Selepčénimu-Pohroncovi. Vďaka nemu tak Trnava po desiatkach rokov získa budovu s moderným náznakom renesančnej atiky - dovnútra orientovanej pílkovej strechy.
Zachovala sa presná podoba„O histórii tohto priestoru sme sa dozvedeli až počas prípravy projektu," hovorí Viliam Kolenič, konateľ spoločnosti Invex. Po dohode s mestom a pamiatkarmi projekt prepracovali, aby sa vzhľadovo priblížil k Selepčénimu palácu, ale aj ďalším budovám, ktoré tu stáli až do začiatku 60. rokov.
Vizualizácia polyfunkčného domu "U kráľa Ľudovíta". Vľavo budova, ktorá sa svojou podobou výrazne priblíži k Selepčénimu palácu.
„Našťastie bol objekt pred jeho zbúraním aspoň podrobne zameraný, takže nám bola známa jeho presná podoba. To umožnilo vytvoriť novostavbu, ktorá bude pripomienkou na zbytočne zaniknutú veľmi významnú pamiatku, jedinečnú okrem iného zachovaním poslednej renesančnej atiky v Trnave, " hovorí Kazimír.
„Hoci ide o jeden komplex, výrazovo bude pôsobiť ako štyri objekty," vysvetľuje architekt Peter Osuský z Artstudia. Okrem Selepčéniho paláca, ktorý podľa Kazimíra pozostával z dvoch slohovo a výrazovo odlišných častí - nárožnej renesančnej s atikou a barokovej s mandzardovou strechou, tu stáli tri bežné meštianske domy.
Kov a sklo„Zvolili sme prístup takzvanej náznakovej rekonštrukcie," vysvetľuje Osuský. Znamená to, že objekt dodržiava parametre pôvodných budov, strešnú krajinu aj pôvodné členenie.
Najzložitejšie pre architektov bolo stvárniť najvzácnejšiu časť bývalého Selepčéniho paláca - s charakteristickou pílkovou strechou a vystupujúcou atikou s ornamentálnym vlysom.
„V pôvodnom objekte boli najvyššie podlažia paláca povalovými priestormi, skladmi, v novostavbe sú tu však situované byty s terasami. Tento posun funkcií výrazne sťažoval možnosti stvárnenia fasády," objasňuje Osuský. Výsledné riešenie odkazuje na pôvodný výraz rožného objektu, použitím skla a kovu na arkieroch a najvyššej časti fasády ho však posúva do súčasnej polohy.
Výstavbu podľa slov Koleniča komplikovala aj vysoká hladina spodnej vody - ktorá má súvis s tým, že týmto priestorom ešte začiatkom 20. storočia pretekalo, vtedy už prekryté, rameno Trnávky. Vďaka výstavbe polyfunkčnej budovy sa podľa slov Kazimíra v danom priestore obnoví urbanizmus, ktorý bol 40 rokov narušený parkoviskom.
Archeologické nálezy v lokalite
Počas archeologického výskumu sa podľa slov Petra Grznára z Krajského pamiatkového úradu našlo na priestore, kde sa dokončuje budova „U Kráľa Ľudovíta" mnoho významných nálezov z obdobia vrcholného stredoveku. K najvzácnejším patrí nález pozostatkov drevozemného obytného objektu, ktorý informuje o spôsobe výstavby budov a úrovni bývania.
„K najstarším a najlepšie dochovaným objektom patril nález hospodárskej budovy, ktorého výstavba bola na základe dendrochronologického výskumu datovaná do obdobia po roku 1206, teda ešte pred udelením mestským privilégií, čo je pre dejiny Trnavy veľmi významné," hovorí Grznár.
(iba)
Polyfunkčný dom
Spoločnosť Invex, ktorá buduje polyfunkčný dom "U kráľa Ľudovíta" už predala vyše 40 percent z dvadsiatky nových bytov. „Z 1 500 metrov štvorcových kancelárskych priestorov je zazmluvnených polovica," informoval Viliam Kolenič.
Obchodných prevádzok tu vznikne okolo dvanásť až štrnásť, popri butikoch sa otvorí optika, lekáreň, obuv, kaviareň, rýchle občerstvenie, cestovná kancelária.
(iba)
Mestský mlyn
V Trnave podľa informácií Milana Kazimíra z Krajského pamiatkového úradu existuje už len jedna novostavba, ktorá prispôsobila svoju podobu pôvodnej historickej budove - Mestskému mlynu na Hornopotočnej ulici. „Išlo o veľmi významnú renesančnú budovu - jediný mlyn vo vnútri opevneného mesta. Preto sa po jeho zániku rozhodlo o vytvorení jeho výrazovej kópie podľa nálezov pamiatkového výskumu," vysvetľuje.
(iba)
