Milošovi Prekopovi sa do remakov slávnych diel podarilo dostať drobné fóriky aj slová vďaky.
TRNAVA. „Miloš Prekop je neobvyklým umelcom. Za všetkým, čomu v umeleckom raste vďačí, je neúnavná, zúfalá práca, každodenné hľadanie," píše v bulletine k výstave Dialógy C+S, ktorú si možno do konca júna pozrieť v západnom krídle trnavskej radnice Ľuboslav Moza.
Osobné stretnutie s trnavským umelcom dáva Mozovým slovám za pravdu. Výtvarný autodidakt prekvapí priamymi a pre mnohých radikálnymi názormi na súčasné umenie.
„Ľudia sú už z inštalácií a abstrakcie unavení. Možno som hlúpy, no mnohému z toho, čo vystavujú v galériách, nerozumiem ani ja sám. Umenie sa strašne uzavrelo, stala sa z neho hra pre kurátorov a zopár vyvolených. Starí majstri však dokázali osloviť aj jednoduchého človeka," tvrdí Miloš Prekop.
Bál sa, že ho budú strašiť
Pri predvlaňajšej návšteve Louvru nečakane zasiahli aj jeho. Pred obrazom Falošný hráč od Georgesa de La Tour ho napadlo, že by rád vytvoril vlastnú podobu tohto diela. „Zostal som prekvapený, že ma tak ovanula túžba po návrate k starej podobe obrazu, lebo predtým som sa venoval takmer výlučne abstrakcii," priznáva.
Vnútorným dialógom s velikánmi svetového maliarstva a ich dielom sa venoval dva roky. „Zašlo to dosť ďaleko, no nič bližšie radšej nebudem prezrádzať. Chvíľami som sa bál, že ma prídu ich duchovia strašiť," smeje sa.
Plodom týchto „rozhovorov" sú viac ako dve desiatky remakov slávnych aj menej známych diel od Raffaela, J.L,Davida, Murilla, Vermeera, Mantegnu, Moreaua, El Greca, De La Rochea, v ktorých výrazne cítiť vklad Prekopovho maliarskeho štýlu aj cítenia.
Fóry vďaka pretiahnutým hlavám
Popri špecifickej farebnosti na prvý pohľad zaujmú pretiahnuté hlavy, vďaka ktorým sa do obrazov dostalo aj zopár drobných fórikov - napríklad pri Rafaelovom diele s názvom Mamina, nehovor nič, na ktorom je zobrazená Madona s Ježiškom.
„Vďaka pretiahnutej Máriinej hlave Ježiškova ruka prechádza priamo popred jej ústa, takže sa doslova napĺňa názov diela," usmieva sa Miloš Prekop. Ten v skutočnosti odkazuje k Máriinej materskej ustráchanosti a nečakaným Ježiškovým upokojujúcim slovám.
Madonu s dieťaťom nájdete v Prekopovej kolekcii niekoľkokrát - ide o jeden z jeho obľúbených motívov. „V žiadnej inej kultúre nevznikla takáto silná symbolika materinského vzťahu. Kedysi ste tento obraz našli pri každom dome v dedine, čo bol pre mužov jasný signál: vzdávajte poctu žene s dieťaťom."
Miloš Prekop tvrdí, že z diel už preverených časom - od gotiky, cez renesanciu, barok až po začiatok 20. storočia - vyžaruje neuveriteľná umelecká poctivosť. „Mal som, okrem iného, potrebu týmto umelcom poďakovať," priznáva. Nielen na remaku Dürerovho obrazu nájdete v autorovom rodnom jazyku napísanú vetu: „Ospravedlňte ma, pán Dürer, ale toto je moja pocta vám."
Rôzne roviny komunikácie
Na výstave však vnímavý pozorovateľ môže sledovať dialóg na viacerých úrovniach. Miloš Prekop vyzdvihuje komunikáciu obrazov s prostredím pôvodne gotického západného krídla trnavskej radnice, no ešte dôležitejším je dialóg s tvorbou Františka Tomíka, s ktorým vystavujú spoločne.
Ich priateľských vzťah sa zrodil na internete a po troch rokoch „mailového vykania", ako opisuje Miloš Prekop, prišlo k osobnému stretnutiu: „K Františkovi som pocítil silnú duchovnú spriaznenosť. Navyše sme zistili, že naše obrazy sú v mnohom podobné a majú potenciu sa vzájomne dopĺňať."
Ako spomína kurátorka výstavy Simona Jurčová, obaja autori hľadajú podstatu jednoduchosti tam, kde ju zanechali naši dávni predkovia a objavujú starú symboliku: „Keď divák uvidí diela bezprostredne blízko seba, postrehne komunikáciu detailov."
Výstava oboch autorov prebieha naraz v Trnave i Prahe. Miloš Prekop dúfa, že divák v dielach objaví úprimnosť výpovede, ktorú do nich vložil. „Sám neviem, čo to je. Takže keď niekto študovaný zhodnotí, že je to zlé či slabé, nebudem sa brániť," komentuje s úsmevom.
V projekte Dialógy C+S - teda výstavách vzájomne komunikujúcich výtvarníkov - by Prekop s Tomíkom v budúcnosti radi pokračovali.
