Na Hodinu s arcibiskupom pozýva Róbert Bezák

TRNAVA. Na Hodinu s arcibiskupom pozýva odteraz každú prvú nedeľu v mesiaci až do októbra arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Róbert Bezák. V kostole sv. Anny v Trnave sa chce zatiaľ na Slovensku ojedinelou a netradičnou formou stretávať s veriacimi. Každé stretnutie cyklu Boh je láska bude mať danú tému, ale väčší časový priestor dostanú účastníci na položenie otázok a arcibiskup na ich zodpovedanie.

Bezák: Budem sa snažiť byť čo najúprimnejší

"Cítim v tom šancu byť bližšie k ľuďom, byť čo najviac transparentný vo svojej funkcii. Chcem byť otvorený pre všetky otázky a budem sa snažiť byť v odpovediach čo najúprimnejší. Je to pre mňa príležitosť, aby sme sa spolu zamysleli nad otázkami života a viery," povedal Bezák počas prvej Hodiny s arcibiskupom, ktorá sa konala v čase prvého výročia jeho biskupskej vysviacky v nedeľu 13. júna. Ako tému stretnutia si zvolil Jednotu lásky v stvorení, postupne budú nasledovať Spravodlivosť a láska, Eucharistia je otvorené srdce, Očistenie lásky a najkrajšia láska.

Do pripraveného košíka v kostole vhodili veriaci otázky okrem iného o jeho prvom roku v Trnave. Arcibiskup zopakoval, že pozvanie do funkcie od pápeža ho prekvapilo. Bolo to nečakané, priznal a povedal, že nechcel lamentovať nad ťažkou úlohou, ktorá ho čaká. Pôsobenie vo funkcii nazval životom na vrchole - riešenie problémov, i samotný vstup do úradu i diecézy boli podľa neho náročné. "Prvý rok som venoval tomu, aby som zistil, o čom biskupstvo personálne i ekonomicky je," povedal.

Priznal, že mal aj iné predstavy o fungovaní diecézy a niektorí ľudia mu do nich nepasujú a bol by preto rád, keby mohol na spoluprácu prizvať aj iných. Naznačil, že riešil dilemu, či znovu budovať zašlú slávu Malého Ríma a minúť na opravu impozantných budov v meste všetky prostriedky, alebo sa dať cestou budovania dynamickej podoby cirkvi v 21. storočí, ktorá je bližšie k ľuďom, najmä mladým.

K vareniu sa v Trnave nedostal

Arcibiskup odpovedal aj na to, ako často a čo najradšej varí a čo robí vo voľnom čase. "V Taliansku som sa naučil robiť talianske špeciality, u reedemptoristov občas navaril, ale v Trnave som sa po celý rok k tomu nedostal. Ani ma k tomu v kuchyni nechceli pustiť, že to nie je vhodné," povedal v závere stretnutia. Až raz vyčkal chvíľu, keď večer v kuchyni nikto nebol a spravil si obľúbené špagety. "Ale našli ma tam," dodal s úsmevom.