Mestských policajtov iritujú vyberači. Páky na nich nemajú

Počet ohlásených verejných zbierok za posledných päť rokov vzrástol dvojnásobne. Ľudia s „kasičkami" čoraz hustejšie zapĺňajú aj centrum Trnavy. Či na ulici skutočne stoja legálni zástupcovia serióznych organizácií nezisťuje nikto. O kontroly mali záujem mestskí policajti, chýba im však právomoc.

TRNAVA. Beh cez prekážky. Také označenie si vyslúžil v posledných mesiacoch prechod trnavskou mestskou zónou. Okrem obchodných zástupcov či spustnuto pôsobiacich žien s deťmi v náručí chodcov pravidelne pristavujú aj ľudia, ktorí podľa vlastných slov zbierajú peniaze na onkológiu alebo pre deti z detských domovov.

Okrem pešej zóny patrí k ich obľúbeným „stojiskám" aj pošta. Minulú stredu sme narazili aj na dve ženy, ktoré žiadali okoloidúcich o príspevok na chlapca s mozgovou obrnou.

Policajtov „kasičkári" rozčuľujú

„Z času načas dostaneme nejaký podnet na prešetrenie podozrivo vyzerajúcich ôsob, no je toho málo. Ľudia už rezignovali," hovorí v súvislosti s verejnými zbierkami Ivan Ranuša, zástupca náčelníka trnavskej mestskej polície. O detailnejšie kontroly mala záujem samotná mestská polícia, lebo ich podľa Ranušovych slov už rozčuľuje vzrastajúci počet „kasičkárov."

Zistili však, že nie sú povereným orgánom, ako i to, že legislatíva je v tomto smere deravá: upravuje ju zákon z roku 1973.

Človek, vyberajúci peniaze na ulici, by mal mať pri sebe fotokópiu povolenia z príslušného obvodného úradu alebo ministerstva vnútra - podľa toho, či ide o regionálnu alebo celoslovenskú zbierku, informuje hovorkyňa ministerstva vnútra Alena Koišová.

Ranuša hovorí, že podobných kópií si každý zaobstará, koľko sa mu hodí. Každý „vyberač" by mal mať pri sebe aj poverenie od príslušnej organizácie na svoje meno. „Kto mi však zaručí, že vyberá pre nich a nie do vlastného vrecka? Nehovoriac už o serióznosti samotnej organizácie," podotýka Ranuša. Na akékoľvek ďalšie zisťovanie v tomto smere však mestská polícia nemá právomoc.

Štátna polícia nekontroluje

Kompetentná v tomto smere je štátna polícia. Zástupca trnavskej krajskej policajnej hovorkyne Ľuboš Homola tvrdí, že žiadny podnet v súvislosti s verejnými zbierkami dosiaľ nezaevidovali. Priebežné kontroly nevykonávajú. „Treba si uvedomiť si, že ide o vzťah medzi organizátorom zbierky a darcom na základe dobrovoľnosti so všetkými rizikami, ktoré z neho vyplývajú," komentuje v maile Koišová.

Problematické je aj preverovanie serióznosti samotnej organizácie. Každá organizácia, ktorej ministerstvo vnútra či obvodný úrad povolili zbierku vykonávať, je podľa informácií Koišovej povinná predložiť vyúčtovanie najneskôr do 30 dní od skončenia trvania zbierky. „Vo vyúčtovaní uvedie priebeh konania zbierky a uvedie hrubý (celkový) výnos, náklady spojené s jej vykonaním, čistý výnos, a preukáže, akým spôsobom bol alebo bude použitý. K vyúčtovaniu je potrebné pripojiť aj výpis z bankového účtu o prevode čistého výnosu cieľovým subjektom."

Fakt, že zrejme nejde o dostatočný model kontroly dokazuje aj náhodný prieskum, ktorý koncom minulého roka spravil denník SME. Ten uvádza, že „napriek množstvu zbierok detské onkológie podľa vyjadrení svojich predstaviteľov prílev peňazí na svojich účtoch neregistrujú." Detskej onkológii v Košiciach sa Detský fond Nádej z Handlovej ozval až po tom, čo sa o prípad začalo zaujímať SME.

Chýbajú im základné znalosti

V uliciach Trnavy často vídať napríklad organizáciu Slovenská ľudová pomoc. Tá zbiera peniaze pre jednotlivých onkologických pacientov, ale podľa SME to prezentuje ako zbierku na detskú onkológiu. Zarážajúcim zistením je aj to, že mnohí organizátori verejných zbierok na detskú onkológiu nemajú o nej ani základné vedomosti. Šéf spomínaného občianskeho združenia Ivan Valúch napríklad na otázku, koľko je na Slovensku detských onkológií, odpovedal - 15 alebo 17. V skutočnosti sú tri.

Viacero pracovníkov detských onkológií má podľa SME pochybnosti aj o neinvestičnom fonde Lampášik.