Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Stavba predstavuje v nadregionálnych reláciách medzinárodnú cestu E 571 a je zaradená do dopravného systému magistrálnych cestných ťahov. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR získalo na realizáciu finančné prostriedky z Európskej únie (EÚ). Náklady na druhú a tretiu etapu projektu uvádza vo výške 27,5 milióna eur, 15 % bude z toho hradených zo štátneho rozpočtu. Od marca prebiehajú prípravné práce na takmer kilometrovom úseku, ukončenie sa predpokladá v roku 2012.
Druhú etapu obchvatu začali stavať v júni 2009. Realizuje ho Trnavská stavebná spoločnosť, a. s., v dĺžke 1,9 kilometra. S prácami by mala byť hotová vo februári budúceho roka. Motoristickej verejnosti od decembra 2008 už slúži prvý úsek severného obchvatu s dĺžkou 1,7 kilometra za 14,6 milióna eur. Jeho súčasťou je 79 metrov dlhý most v smere na Špačince a Malženice a 600-metrová protihluková stena. Realizátorom prác bola Alpine, s. r. o., Bratislava. Spojil Bučanskú cestu s napájačom na diaľnicu D1 v smere na Bratislavu a Žilinu a tiež s rýchlostnou komunikáciou R1 v smere na Nitru.
Po dokončení obchvatu sa tranzitná doprava zo Záhoria a Českej republiky napojí plynule na tieto smery. Dôležitým momentom je ale odbremenenie centra Trnavy od tranzitujúcich áut, predovšetkým v lokalite Rybníková Hlboká Špacinská Bučanská, ktoré patria k najnehodovejším úsekom. Tu prichádza v čase dopravnej špičky k miešaniu tranzitnej dopravy s miestnou a obslužnou dopravou, čo spôsobuje permanentné kolóny, časové straty všetkých účastníkov premávky, zvýšenú koncentráciu škodlivých látok v ovzduší, zníženie kvality životného prostredia pre priľahlé obytné lokality i zvýšené náklady na údržbu a opravy ciest. Na celom obchvate sa počíta spolu s 10 mostmi a mimoúrovňovým krížením železnice. Jeho existencia by mala byť zároveň novou príležitosťou pre budovanie ďalších priemyselných parkov v okolí Trnavy s jednoduchším dopravným napojením.
Úplné vyriešenie predimenzovanej dopravy v meste však trnavská radnica vidí až v dobudovaní južného obchvatu, projekt ktorého dala vypracovať na vlastné náklady a odovzdala ho investorovi Slovenskej správe ciest. Cesta I/61 Trnava južný obchvat bola na začiatku tohto roka v štádiu územného konania. Spojí diaľničný privádzač pri Modranke s Bratislavskou cestou pri závode Johns Manville dvojprúdovou komunikáciou s dĺžkou približne 2,5 kilometra. Dôvodom plánovania výstavby južného obchvatu je prepojenie priemyselných zón bývalých závodov TAZ a automobilky PSA, odbremenenie dopravy od zjazdu z diaľnice vo Voderadoch v smere od Hrnčiaroviec do mesta a uvoľnenie kritických úsekov pod železničnými mostmi.
