TRNAVA. Verejné záchody, ktoré spravuje mesto, sa nachádzajú na piatich miestach. Na Zelenom kríčku, na Radlinského, Trhovej, Dolnopotočnej ulici a v Parku A. Bernoláka (promenáda). V promenáde sa sprístupňujú v letnej sezóne od 15. apríla do 15. septembra. WC na Trhovej slúži len vozičkárom. Ako jediné je uzamknuté. Kľúče si môže záujemca vypýtať na mestskej polícii.
Víkend je najhorší
Ostatné toalety sú otvorené od ôsmej hodiny ráno do šiestej hodiny večer. Počas víkendu a sviatkov je ich prevádzka kratšia. K dispozícii sú len do dvanástej poobede. Tomuto časovému okliešteniu mnohí nerozumejú.
„Načo by to bolo otvorené dlhšie? Veď vtedy už ľudia do mesta nechodia a také zariadenie nepotrebujú," ironizuje miestny obyvateľ. Záchody sú v uvedenom čase otvorené nonstop, bez obedných prestávok. Pozostatkom prevádzkových hodín, kedy bolo počas obeda zatvorené, sú len staré neplatné cedule.
Verejných WC viac nebude
Počet verejných záchodov mesto zvýšiť neplánuje „Podľa nášho názoru je ich množstvo postačujúce," povedal Bohuš Srdoš z Mestského úradu v Trnave. Zvyšovanie nie je nutné ani podľa hovorcu mesta Pavla Tomašoviča, skôr by sa mohli predĺžiť ich otváracie hodiny.
Prevádzka toaliet stojí nemalé finančné náklady, preto je podľa neho potrebné zhodnotiť či a v ktorých hodinách majú byť otvorené. „Mestský úrad doteraz neobdržal žiadne konkrétne pripomienky k prevádzkovým hodinám, preto sa nimi kompetentný odbor ani nezaoberal," povedal Srdoš.
Pre turistov mapy s WC
Značenie verejných toaliet je súčasťou mestského informačného systému. Turistov o nich informuje turistická mapa, na ktorej sú takisto vyznačené. Mapy putujú do ubytovacích zariadení a dostať ich možno aj v mestskej turisticko-informačnej kancelárii. V nedeľu je však zatvorená. „Uvažuje sa o tom, že by bola kancelária otvorená aj v tento deň," povedal Tomašovič.
Jednota a kaviarne
Domáci často nevedia o všetkých možnostiach verejných WC. Najčastejšie využívajú platené toalety v obchodnom dome Jednota. Mnohí z nich navštevujú sociálne zariadenie v reštauráciách či kaviarňach. V kaviarni na pešej zóne púšťajú za poplatok aj „nezákazníkov". „Dostali sme také nariadenie od majiteľa, ale ja osobne s tým nesúhlasím. Mám s tým zlé skúsenosti. Na záchodoch som nachádzala striekačky či nohavičky," opísala pracovníčka kaviarne Monika. Tehotné ženy, dôchodcov či známych púšťa bez problémov.
V náprotivnej reštaurácii zlé skúsenosti nemajú. „Ľudia z ulice naše toalety využívajú, predstavujú však malé percento," ozrejmila zamestnankyňa Tatiana. Na ich vzhľade sa to výrazným spôsobom neodráža. V neďalekej cukrárni púšťajú ľudí na svoje sociálne zariadenie zadarmo. Bývalý majiteľ záchody zamykal a vyberal poplatky. Situácia sa zmenila s príchodom nového majiteľa. Väčšiu vyťaženosť je na toaletách poznať. „Viac ľudí znamená vždy viac neporiadku," skonštatoval súčasný majiteľ cukrárne Peter.
So strachom do mesta
Prehľad o verejných toaletách majú ľudia so zdravotnými ťažkosťami spojenými najmä s tráviacim traktom. Ich prevádzka je pre nich len špičkou ľadovca.
„Mám zápaly na hrubom čreve, čo sa prejavuje silnými hnačkami. Ak si niečo musím ísť vybaviť na úrad, to si neviete predstaviť, s akým strachom sa vydávam do mesta. Dva - tri dni predtým jem minimálne, len aby som prežil," posťažoval sa vyše 50-ročný Trnavčan.
Tento okruh ľudí nie je podľa slov gastroenterologičky Boženy Pekárkovej veľmi početný, ale pre daného človeka sú jeho ťažkosti kľúčové.
Nemôžu vyjsť z domu
„Problémy so zadržiavaním stolice mávajú ľudia s nešpecifickými črevnými zápalmi ako je Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Takisto môže ísť o sprievodný prejav syndrómu dráždivého čreva. Častou a urgentnou stolicou trpia niektorí ľudia po operáciách čreva. Ide o prípady, ak sa črevo muselo pre rozsiahly chorobný proces výraznejšie skrátiť alebo bol odstránený konečník ako rezervoár stolice," vymenováva Pekárková.
Spomínané choroby vedú k tzv. syndrómu krajného sedadla. Ľudia si v snahe o čo najbližší prístup k toalete vyberajú v kinách či divadlách miesto na kraji radu. Taktické miesta volia aj v reštauráciách.
U niektorých pacientov to môže byť otázka jednej minúty. „Mala som pacientku, ktorej sa to prihodilo cestou v autobuse. Ľudia jej nadávali a dokonca ju vyhodili z autobusu. Nikto z nich ani len netušil, že je ťažko chorá," povedala Pekárková. Takíto ľudia nemôžu podľa nej vyjsť z domu a sú výrazne limitovaní. O spoločenskom uplatnení nehovoriac.
