Zástupcovia stredísk záujmovej činnosti a základných umeleckých škôl by sa dnes mali zísť pred úradom vlády. Chcú vyvolať diskusiu o novele zákona, ktorá je pre mnohé centrá voľného času likvidačná. Míting podporujú aj Trnavčania.
TRNAVA. Centrá voľného času dostanú od septembra na dieťa o dve tretiny menej peňazí. Na tie, ktoré dochádzajú z okolitých obcí, nedostanú nič, rovnako ani na staršie ako 14-ročné.
Zmeny čakajú aj žiakov základných umeleckých škôl. Mnohí si zrejme budú musieť vybrať, či sa odhlásia z hodín flauty alebo klavíra. Dva individuálne krúžky pre jedno dieťa štát škole nepreplatí.
Ak sa mesto nepostará, končia
„Pokiaľ by nám mesto malo dať len tie financie, ktoré nám podľa zákona od septembra patria, nemáme šancu prežiť," hovorí Andrej Havlík, riaditeľ Centra voľného času Kalokagatia. V rovnakej pozícii sa nachádza aj Stredisko záujmovej činnosti Angely Merici.
Kým dosiaľ každá obec dostávala od štátu na záujmovú činnosť peniaze podľa počtu detí a mladých, ktorí navšetvovali centrá voľného času na ich území, po novom dostanú peniaze na všetky deti do 14 rokov, ktoré majú v ich meste trvalý pobyt. „Poslanci akosi pozabudli na to, že centrá voľného času sú zo zákona povinné starať sa o mládež do 30 rokov," podotýka Havlík.
Peniaze tak dostanú aj obce, kde žiadne centrá voľného času nemajú. „Problémom je, že zákon neprikazuje starostom, aby tieto peniaze odovzdali mestám, v ktorých ich dieťa také centrum navštevuje," ozrejmuje hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Nevie sa, čo s cezpoľnými
V Kalokagatii majú z celkového počtu okolo 540 detí podľa slov riaditeľa cezpoľných 20 až 30 percent. „V obciach, kde žijú, atraktívne a kvalitné krúžky zrejme príliš neotvárajú," domnieva sa Havlík. Tomašovič podotýka, že mnoho krúžkov ani v obciach otvárať nemôžu, keďže by sa nenaplnil potrebný stav: „Pri väčšom počte detí sú širšie možnosti aktivít."
Havlík si zatiaľ nevie predstaviť, ako sa vyrieši financovanie cezpoľných detí. „Možno im budeme musieť zvýšiť poplatky," zamýšľa sa. Miroslava Komorníková z odboru vzdelávania, športu a kultúry Mestského úradu v Trnave tvrdí, že pre všetky deti platí rovnaký cenník, podobný krok by sa mohol chápať ako diskriminácia. „O mnohých dôsledkoch, vyplývajúcich z novely zákona, sa ešte len bude rozhodovať," dodáva.
Míting podporujú aj Trnavčania.
Opačný afekt, ako chcela vláda
V dôvodovej správe vládneho návrhu stojí: „Predložený návrh rieši problém výrazného nárastu objemu finančných prostriedkov v prospech záujmovej činnosti, na ťarchu materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, školských jedální a ďalších originálnych kompetencií obcí a miest v oblasti školstva."
Realita je však podľa viacerých primátorov taká, že pokiaľ budú chcieť zachovať existujúce centrá, môže to mať na spomínané zariadenia skôr opačný efekt - peňazí bude ešte menej. „Centrum voľného času je však nenahraditeľná inštitúcia. Urobíme maximum, aby sme ju zachovali," vyjadril sa primátor Pezinka Oliver Solga.
Mesto centrum podrží
Trnavská samospráva prisľúbila, že fungovanie centier voľného času nové financovanie aspoň tento rok zásadne neovplyvní. „Ako to bude vyzerať budúci rok (po komunálnych voľbách - pozn. red) však v tejto chvíli nemôžeme garantovať," hovorí Tomašovič.
Dodal, že problémy by mohli nastať aj v prípade, ak by v Trnave vzrástol počet centier podobného typu - ako je trendom v mnohých mestách.
Mestský úrad má podľa informácií vedúcej odboru vzdelávania, športu a kultúry Ruženy Makovej na stole zatiaľ jednu žiadosť o zriadenie ďalšieho centra - Montessori.
Pre mestá ako Žilina, kde je podobných zariadení viac, je podľa vyjadrení primátorov fakticky nemožné na ne z mestského rozpočtu doplácať.
Nepolitický míting
Čo sa týka dopadu na umelecké školy, ten by v Trnave postihol najmä ZUŠ Mikuláša Schniedera - Trnavského.
„Dotkla by sa zhruba pätiny našich detí, ktoré navštevujú dva individuálne krúžky súčasne," hovorí riaditeľ Gabriel Kalapoš. Z tohto dôvodu považuje utorokový mítong za potrebný. Podporuje ho aj Beáta Balgavá, riaditeľka ZUŠ Mozartovej, hoci ich sa novela zákona priamo netýka, keďže nemajú individuálne, iba skupinové krúžky. „Ide o diskriminačný krok. Keď sa uprednostní hospodárske hľadisko na úkor zmysluplnosti, skôr či neskôr sa to prejaví negatívne."
O utorkovom mítingu pred úradom vlády nás informovala Anna Gondášová z Asociácie Základných umeleckých škôl Slovenskej republiky. „Ide o iniciatívu centier voľného času, ku ktorej sa pridávame. Pôjde o nepolitický míting. Chceme upozorniť na problematickosť novely, ako i fakt, že vláda nijako nezohľadnila pripomienky zo strany tých, ktorých sa novela týka."
Centrum voľného času Kalokagatia ponúka široké spektrum krúžkov - od športu, cez tanec, výtvarné umenie, až po technické veci. Úspešný je folklórny súbor Trnavček, ktorý navštevuje vyše 70 detí.
Dlhodobo má úspech hip - hop, breakdance či počítačový krúžok. „Deti sa tu nielen hrajú, ale predovšetkým učia programovať," hovorí riaditeľ Andrej Havlík. Organizujú počítačové kurzy aj pre seniorov.
l Okrem centra na Streleckej ulici - ktoré sa v blízkej dobe sťahuje na prvé podlažie budovy bývalej Základnej školy V jame - Kalokagatia prevádzkuje aj Mama klub a klubové centrum na Limbovej. „Klubové centrum plánujeme prebudovať na nízkoprahové, zatiaľ nám však chýbajú zamestnanci," vysvetľuje Havlík.
l „Nízkoprah" je najmä v zahraničí populárny typ zariadenia, v ktorom sa mládež neformálne stretáva - nie je viazaná na členstvo ani konkrétne krúžky. „Môžu si zahrať hry, vypočuť dobrú hudbu, podebatovať," približuje Havlík. Nutnosťou je prítomnosť pedagogického pracovníka.
(iba)