TRNAVA. Status chráneného vtáčieho územia pre Trnavské rybníky nie je možné v súčasnosti udržať pre zvyšujúci sa civilizačný tlak a aktívnu hospodársku činnosť. Preto ich vyňatie zo sústavy chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) považuje významný slovenský ornitológ Alfréd Trnka za opodstatnené. Reagoval tým pre TASR na nedávny návrh ministerstva životného prostredia odstrániť Trnavské a tiež Boheľovské rybníky z národného zoznamu CHVÚ.
Lokalitu atakuje rybolov aj návštevnosť
"Trnavské rybníky patria medzi lokálne významné maloplošné mokraďové biotopy najmä z hľadiska hniezdenia a migrácie vtáctva," informoval Trnka. "Lokalita je však poznačená intenzívnym chovom rýb, športovým rybolovom v jeho ochrannom pásme ako aj narastajúcu návštevnosťou a rozširujúcou sa zástavbou v blízkosti."
Preto nebude podľa jeho vyjadrenia pri súčasnom stave legislatívy a kompetencii ochranárov možné v budúcnosti zabezpečiť priaznivý stav biotopov a stabilnú populáciu kritériových vtákov, akými sú hrdzavka potápavá, kaňa močiarna a bučiačik močiarny.
Chráneným areálom zostanú
Územie by si však malo udržať postavenie chráneného areálu, uviedol Trnka, ktorý pôsobí aj ako ochranár, vysokoškolský pedagóg a člen Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Odborne sa podieľal na prípravách podkladov pre zaradenie viacerých lokalít medzi významné a chránené vtáčie územia, medzi nimi i Trnavské rybníky, Sĺňava a Špačince-Nižná.
Slovensko nevyhlásilo územia načas
Podľa webovej stránky MŽP vláda 9. júla 2003 schválila Národný zoznam navrhovaných 38 chránených vtáčích území, medzi ktorými boli aj Trnavské rybníky. Dôvodom bola podľa informácií v ministerskom dokumente snaha doplniť súvislú európsku sústavu CHÚ na ochranu hrdzavky (Trnavské rybníky sú jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie tohto druhu potápavej kačice) kane a bučiačika, z ktorých tu pravidelne hniezdi viac ako 1 percento národnej populácie.
Európska komisia vedie v súčasnosti voči Slovensku konanie za to, že nevyhlásila navrhnutých 38 území načas, teda do roku 2004. Hovorkyňa MŽP Jana Kaplanová komisii konštatovala, že rybníky v rekreačnej zóne Trnavy Kamenný mlyn neboli súčasťou vedeckého návrhu a neochraňujú druhy, ktoré sa nachádzajú v iných územiach, ktoré, naopak, neboli zaradené a nie sú súčasťou národného zoznamu CHVÚ. Podľa Kaplanovej preto komisia netrvá na ich zaradení medzi CHVÚ. SOS/ BirdLife Slovensko s týmto tvrdením nesúhlasí.
CHVÚ sa vyhlasujú v mieste výskytu európsky významných druhov vtákov, ako aj sťahovavých vtákov za účelom zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. "Sú vyhlásené aj za účelom udržania súčasného alebo tradičného spôsobu hospodárenia, vo väčšine prípadov teda nevyžadujú žiadne zásadné obmedzenia," informoval Juraj Ridzoň zo SOS/ BirdLife Slovensko. Tieto oblasti sú súčasťou európskej sústavy chránených území známej pod názvom Natura 2000.
Chránený areál je lokalita, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu a kde ich priaznivý stav záleží na obhospodarovaní človekom.
