Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Trnavskí vinári za deň predali dvanásťtisíc fliaš

V konkurencii vyše tritisíc vín získali v Paríži titul šampióna. Ich Ružový kabernet ukázal Európe novú podobu jednej z najznámejších vínnych odrôd. Za najväčším úspechom slovenského vinárstva stoja Trnavčania Vladimír Mrva a Peter Stanko.

Trnavčania Vladimír Mrva (vľavo) a Peter Stanko sa zaslúžili o dosiaľ najväčší úspech slovenského vinárstva.Trnavčania Vladimír Mrva (vľavo) a Peter Stanko sa zaslúžili o dosiaľ najväčší úspech slovenského vinárstva. (Zdroj: ARCHÍV PETRA STANKA A VLADIMÍRA MRVU)

V konkurencii vyše tritisíc vín z celého sveta získali na súťaži v Paríži titul šampióna. Ich Ružový kabernet ukázal Európe takmer neznámu polohu jednej z najpreslávenejších vínnych odrôd, na Slovensku zas spôsobil „roséčkovú" mániu. Za dosiaľ najväčším úspechom slovenského vinárstva stoja dvaja Trnavčania: Vladimír Mrva a Peter Stanko.

TRNAVA. Hoci nás na administratívnej budove vo vinárskom areáli víta recesistická tabuľa Námestie Vladimíra Mrvu 40, my si za stôl sadáme s Petrom Stankom: Bývalým reklamným maklérom, ktorý uveril kvalitným vínam ešte v časoch, keď si Slováci miešali „zámocké sviece" s kokakolou.

Ako sa vám, predtým úspešnému podnikateľovi na poli reklamy, a vinárovi Vladimírovi Mrvovi preťali cesty?

- V 90. rokoch začínal byť dopyt po víne ako reklamnom darčeku. Bolo mi jasné, že pokiaľ má takýto produkt splniť svoj účel, musí ísť o víno, ktoré nie je bežne dostupné, má určité ocenenie, nejakú pridanú hodnotu. Hľadal som teda niekoho, kto takéto vína vyrába. A našiel som muža, ktorý sa možno od pätnástich rokoch venoval vinárstvu, prešiel si vinárskou strednou školou v Modre a vysokou v Lednici na Morave a za sebou mal bohatú prax v Rakúsku.

Vladimír Mrva už v tom čase podnikal?

- Vyrábal vína v malom, doma. V roku 1997 sme založili spoločnú firmu, no každý z nás sa živil iným spôsobom. Prvých 12-tisíc vyrobených fliaš sme mali uskladnených ešte v malých pivniciach v Zelenči, vo Vladovom rodičovskom dome. Už tri roky nato sme však začali premýšľať nad výstavbou vlastného areálu, kde by sa spracovávala celá výroba, kde by boli priestory na archiváciu, degustáciu, predaj. Za desať rokov sa nám to už takmer podarilo. Posledným krokom bude veľká sudová pivnica, vlastná predajňa, a ubytovacia časť pre zákazníkov.

stanko.jpg

Peter Stanko a Vladimír Mrva ako jedni z prvých uverili, že aj Slováci si budú chcieť pochutnávať na kvalitnom víne.

Na Slovensku v tom čase neexistovala firma, ktorá by sa vinárstvu venovala do takej miery - doslova „od A po Z"?

- V tých časoch sme boli jedni z prvých, priekopníci. Začali sme vyvracať predstavu, že víno je len alkohol, červený alebo biely, ktorý sa predáva čapovaný v plastových fľašiach. Mali sme určité šťastie, že Vlado bol v tom čase v Rakúsku a videl, kam vinárstvo smeruje. Bolo nám od začiatku jasné, že aj na Slovensku bude stúpať záujem o kvalitné, odrodové, či prívlastkové vína - tak ako vo Francúzsku, Taliansku, či Španielsku. Vývoj to potvrdil. Slováci pijú vína stále viac, dokonca aj Oravania, či Horehronci, ktorí by - nadnesene povedané - vínom pred pár rokmi akurát tak možno zapíjali pálenku (smiech).

Verili ste, že možno konkurovať týmto „vinárskym veľmociam"?

- Bolo nám jasné, že je len otázkou času, kedy začnú akceptovať, že aj Slovensko je vinárska krajina, hoci malá. I keď ten pomer vinohradov sa nedá ani porovnať. Veď takí Španieli obrábajú 1 200-tisíc hektárov.

A Slovensko?

- U nás je registrovaných niečo cez 20-tisíc, ale rodiacich a v zapojenom stave je možno 12 -13-tisíc. Nemôžeme teda čakať, že z nás Európa padne na zadok.

Čím ste teda očarili vo Francúzsku?

- Slovensko je zaujímavé tým, že je na severe vinohradníckej oblasti, naše vína sú sviežejšie, ľahšie, ovocnejšie, majú vyššiu primárnu aromatiku. Veľakrát nám vinári z južanských krajín, ktorých stretávame na medzinárodných degustáciách, vravia, že nám závidia naše podmienky. Južanské vína majú robustné telo, ale chýbajú im kyselinky, iskrivosť, sviežosť, lahodnosť. Ich vína majú hĺbku, naše zas šírku. Pozitívom je to najmä pri bielych a ružových vínach.

Mali ste pred založením firmy Mrva & Stanko špeciálny vzťah k vínu? Alebo išlo len o pragmatické rozhodnutie?

- V čase, keď som sa s Vladom spoznal, som veľa športoval, víno a alkohol som prakticky nepil. Ako sa však budoval náš vzťah, Vlado ma postupne privádzal k tomu, že víno nie je len alkohol, ale aj štýl života, určitá filozofia. Postupom času som sa nechal tak namočiť do vinárskeho myslenia, že si bez vína dnes život už neviem ani predstaviť. O žiadnom inom alkohole sa nedá toľko rozprávať, žiadny iný nemá toľko chutí a vnemov a nie je natoľko komunikatívny. Vinárom sa človek nestane tak, že si naštuduje skriptá. Treba sa k tomu doslova prepiť. Neustále si cibriť chuťové i čuchové bunky. Pred piatimi rokmi som sa dostal na križovatku a musel sa rozhodnúť, či sa budem naplno venovať reklame, alebo vinárstvu. Zvíťazilo vinárstvo.

Ako získanie titulu šampióna za Ružový kabernet na medzinárodnej súťaži Paris Vinalies Internationales v konkurencii 3 197 vín z celého sveta ovplyvnilo chod firmy?

- Chcem podotknúť, že tu naozaj nejde len o náš úspech, ale o úspech slovenského vinárstva ako takého. Nemôžeme sa z neho vyčleniť a hrať sa na tomto malom slovenskom piesočku na samozvaných majstrov sveta. Je možné, že takéto ocenenie už najbližších 50 rokov nepríde. Lebo kým na podobnej súťaži môže byť rozdaných aj niekoľko zlatých medailí, šampiónom je len jedno. Okrem toho, súťaž v Paríži patrí ak nie do prvej trojky, tak do prvej päťky najrenomovanejších svetových súťaží. A dopad? Konečne sme ukázali, že aj na Slovensku sú vína, ktoré za niečo stoja. Po tomto úspechu u nás vznikla doslova mánia ružových vín, čo sme radi. (úsmev)

Vaše zásoby ružového kabernetu sa vraj rozpredali za jeden deň.

- To nás na tom mrzelo, že sme nedokázali uspokojiť všetkých záujemcov. Mali sme na sklade 12-tisíc fliaš, no dopyt bol asi päťnásobný. Chceli sme, aby sa víno dostalo medzi čo najširšiu skupinu, tak sme mu nezdvihli cenu, ani sme neuvažovali nad nejakou dražbou ako nám radili. Mnohí si chceli nakúpiť zásoby na archiváciu, od čoho sme odhovárali. Roséčko sa pije mladé, vtedy ma krásnu sviežosť a arómu a tým je výnimočné.

Zvýšil sa výrazne po tejto cene záujem o vaše vína v zahraničí?

- Žiadne zázraky nečakajte. Cesta budovania si dôvery v tomto smere je strašne dlhá. Európa je veľmi konzervatívna. Vo Francúzsku či Španielsku siahajú dejiny vinárstva tristo - štyristo rokov dozadu. U nás sa síce pýšime podobne dlhou históriou, avšak treba si uvedomiť, že 40 rokov komunizmu, počas ktorej sme sa odklonili od zdravej cesty a prešli skôr k extenzívnej a kvantitatívnej výrobe, nás opäť postavilo na štartovaciu čiaru. Novodobé vinárstvo sa na Slovensku buduje možno 14 - 15 rokov. Titul šampióna je teda len jeden z prvých krokov na strašne dlhú trať. Čo je však pre nás malý zázrak, minulý týždeň bol Vlado na degustácii vo Švajčiarsku, v klube vinárov, a bol neskutočne prekvapený, že o tomto úspechu vedeli.

Je zaujímavé, že neplánujete rozširovať výrobu.

- Celý výrobný areál máme dimenzovaný asi na 400-tisíc fliaš. Toto je maximálny objem, ktorý dokážeme vyrobiť v kvalite, ktorú teraz ľuďom garantujeme. Technológie, ako sú lisy, filtre, tanky, by sme dokázali nakúpiť aj v trojnásobnom množstve. No druhá vec je ľudský faktor - ten je vo vinárstve strašne dôležitý, aj keby bola technika neviem aká. Človek sa musí rozhodnúť, kedy lisovať, kedy číriť, kedy filtrovať, kedy prihriať, kedy zachladiť. Pri väčšom objeme by sme sa už nemohli natoľko sústrediť na výrobu.

Vinár vždy musí reagovať na aktuálnu situáciu.

- Presne tak. Každý rok je iný, vždy pracujete akoby s inou surovinou. Raz je menšia cukornatosť. Vinár má šancu možno 40 - 50 raz za život spraviť víno. Keď to nevyjde, opravný termín príde až o rok. Preto je vo vinárstve viac ako v inom odvetví dôležité odovzdávať skúsenosti z generácie na generáciu. Vinári si pamätajú, aké hrozno bolo pred tridsiatimi rokmi, a čo s ním treba spraviť.

S výrobou vína máte bohaté skúsenosti, technologické napredovanie je však zrejme nevyhnutnosťou...

- Technológia, ako v každom inom odvetví, aj vo vinárstve stále napreduje. Šetrnejšie spracovanie, riadená fermentácia, výber dreva a jeho spracovanie na sudy - všetko sa rozvíja. Náš výsledok po zavedení niečoho nového však vidíme až po niekoľkých rokoch.

Ako je to s finančnou návratnosťou ?

- O tej ani nepremýšľame. Všetko, čo zarobíme, investujeme do novej technológie a štúdie. Takže snáď deti našich detí budú brať dividendy. (smiech)

Aké je vaše obľúbené víno?

- Rizling Rýnsky. A Vlado Mrva obľubuje najmä biely Sauvignon.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 886
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 438
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 129
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 356
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 910
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 841
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 293
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 180
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 040
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 918
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Zdravotníčka v ochrannom odeve odoberá vzorku počas testovania na COVID-19 v telocvični na Základnej škole s materskou školu na Námestí učeného tovarišstva v Trnave

V sobotu bolo otvorených 3791 odberných miest.

15 h
Testovanie v Hlohovci

Záujem ľudí oproti sobote klesol približne o tretinu.

16 h
V Trnave prebieha druhý deň plošného testovania.

Na niektorých odberových miestach sa čaká aj okolo hodiny.

17 h

Od štvrtka do soboty absolvovalo antigénový test 2 604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

11 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?