Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Mira Gáberová (31) hovorí, že existujú dva spôsoby nazerania na umenie: nechať ho na seba pôsobiť a precítiť ho, alebo k nemu pristúpiť analyticky a snažiť sa ho pochopiť cez rozum. V prípade jej vlastnej tvorby je vraj lepšie zvoliť prvý prístup. Hoci myšlienka konceptom Miry Gáberovej nechýba.
Symboly a klišé
Reprezentantka mladej generácie slovenských umelcov, ktorá nastúpila na výtvarnú scénu po roku 2000, sa paralelne venuje kresbe, maľbe, objektu, inštalácií či grafity. Jedným z jej najsilnejších výrazových prostriedkov však zostáva médium videa a digitálnych technológií, čo dokazuje aj výstava Sizyfova láska, ktorú si možno do 23. mája pozrieť v Synagóge - Centre súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave.
Autorka sa od začiatku svojej tvorby orientuje na „telo a svet ženy, plné nadsádzky, symbolov aj zaužívaných klišé - rozčesávanie vlasov, zatvorené oči, biele rukavičky, závoje, pančucháče a kvety," reflektuje kurátor výstavy Vladimír Beskid.
„Takto podľa mňa chceme vidieť ženu. Nie je to celkom môj osobný pohľad na vec, ale akoby prototyp ženy," vyjadrila sa Gáberová pre časopis Profil.
Žena so stromom v lone
Hoci výtvarníčka, ako konštatuje Beskid, „prešla od nežných rozprávaní k analýze samotného média, možností narúšania jeho logiky" a začala si klásť otázky, ako vnímame a prečo to tak je, výrazové prostriedky zásadne nezmenila.
Jej videomaľba - performance, kde autorka - nevesta v svadobných šatách za sprievodu opernej árie zatiera maliarske plátno - s „prázdnymi" svadobnými šatami a sediacou ženou, z ktorej lona vyrastá strom - a mení ho na projekčné plátno, ponúka opäť silný vizuálny zážitok, umocnený skutočnosťou, že napriek potretiu maľby obraz stále zostáva a je premietaný na to isté plátno. (Performance sa uskutočnila na stredajšej vernisáži, na výstave si možno pozrieť jeho záznam a konečnú videomaľbu.)
Chcela by uzavrieť kruh
Súčasťou výstavy je i ďalší projekt, ktorý sa venuje „prepisu" starších autorkiných videí inými umelcami. Na náprotivných stenách sú umiestnené po štyri obrazovky, pričom vždy oproti sebe sa nachádza pôvodné Gáberovej video a jeho reinterpretácia.
„Zaujímal ma pohľad výtvarníkov na moju tvorbu, tak som si vybrala štyroch ľudí s príbuznou vizualitou a požiadala ich, aby reagovali na nejaké moje videá," objasňuje Gáberová. „Veľa mi to prinieslo. Dokonca uvažujem, že možno ja zas spätne zareagujem na ich videá, čím by sa uzavrel kruh."
Výtvarníčka tvrdí, že svoje videá v istom zmysle považuje za maľby. Pri ich tvorbe vychádza zo statického obrazu, ktorý sa snaží len jemne rozpohybovať - pomalým pohybom rúk, či vetrom. A práve táto statickosť podporuje ich zvláštne vnútorné napätie.
