Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Patafyzika v Trnave stále žije

Ešte za komunizmu vydával samizdat Bachor. S kumpánmi organizoval na poliach či v uliciach akcie, ktoré po prevrate upútali aj televíziu. Petra Voleka (45) alias Pero Le Kveta dnes väčšina Trnavčanov stretáva v Artfore. Len málokto vie, že má do činenia s

Rekonštrukcia Mašiny na miškovanie mozgov. Táto akcia sa v záhrade prenajatého domu Pavla Pechu konala ešte počas komunizmu.Rekonštrukcia Mašiny na miškovanie mozgov. Táto akcia sa v záhrade prenajatého domu Pavla Pechu konala ešte počas komunizmu. (Zdroj: PAVEL PECHA)

Ešte za komunizmu vydával samizdat Bachor. S trnavskými kumpánmi organizoval na poliach aj v uliciach roztodivné akcie, ktoré po páde režimu upútali aj Slovenskú televíziu. PETRA VOLEKA (45) alias PERO LE KVETA dnes väčšina Trnavčanov stretáva v Artfore. Len málokto vie, že má do činenia s uvedomelým patafyzikom, ktorému tieto dni vychádza piata kniha.

TRNAVA. Zaujíma vás, ako sa nazýva chorobná neschopnosť písania vulgárnych slov či schopnosť komunikovať niekoľkými jazykmi naraz? Potom ste potenciálne uvedomelý patafyzik.

O tom, ako môže náhle pochopenie tejto „vedy vied" zmeniť človeku život, a že v nej nejde len o hravý pohľad na realitu a absurdný humor, sme sa zhovárali s kníhkupcom, výtvarníkom a spisovateľom Petrom Volekom, ktorý v sebe vo svojich 23 rokoch objavil bytosť menom Pero Le Kvet.

perole.jpg
Pero Le Kvet so svojou kolážou Tajomné oko. FOTO: Archív Petra Voleka

Čo vás priviedlo k patafyzike?

- Jej prvým veľkým propagátarom v bývalom Československu bol Albert Marenčín. S kamarátmi sme objavili jeho zabudnuté články, ktoré v ´68 a v ´69 publikoval v Revue svetovej literatúry a Světovej literatúre. Dvaja - traja sme tým zostali očarení a začali sme patafyziku ďalej študovať. Povedali sme si, že ju chceme posunúť aj ďalším a v roku 1988 sme začali vydávať samizdat Bachor. Vtedy ešte nič podobné nemohlo vyjsť oficiálne. Základ redakcie tvorili dvaja ľudia, mali sme však viacero spolupracovníkov. Všetky príspevky som prepisoval na stroji.

V akom náklade časopis vychádzal?

- Asi 20 kusov, ľudia si ho však ďalej množili. Všelikam si našiel cestu: Do Bratislavy, Banskej Bystrice či Rimavskej Soboty. Aj po rokoch sa dozvedáme, koho všetkého ovplyvnil. Dokonca aj študenti nám vraveli: „Náš profesor nám o vás rozprával." Po páde režimu sme začali robiť oficiálne akcie.

Napríklad Rekonštrukciu Mašiny na miškovanie mozgov?

- Toto prebehlo ešte v ilegalite. Pavel Pecha, náš vtedajší člen, mal prenajatý ateliér v jednom dome. Celý víkend sme tam skladali rozličné podivuhodné súčiastky, až sme napokon vytvorili zvláštny kinetický objekt. Vtedajšie Divadlo Balvan vytvorilo predstavenie, ktorým sa celá akcia otvorila. Prežili sme dva podivné, no zábavné dni a potom sme objekt zdemolovali. V tom čase by v záhrade ani nemohol zostať. Išlo o pominuteľné umenie, niečo ako mandala.

krajinasnabytkom.jpg

Koláž Pero Le Kveta s názvom Krajina s nábytkom.

Po prevrate vás oslovila aj Slovenská televízia.

- V tom čase fungovala relácia Obscéna, v rámci ktorej sme natočili 20-minútový film s názvom Patafunus. Pozostával z rozličných akcií. Povedzme - stál som na dialničnej výpadovke a ukazoval svoje koláže prechádzajúcim autám. Samozrejme, väčšina vodičov si ťukala na čelo. Keď šiel okolo nejaký kamión, celé to rozfúkal. Alebo sme ako mužíci ťahali po Obchodnej ulici v Bratislave Volgu akoby s vládnymi činiteľmi pred Národnú radu, kde prestúpili z Volgy do BMW, odrfrčali preč, a my ako mužíci sme sa prezliekli a išli do Národnej rady (smiech). Alebo sme poslali ženskú recitovať poéziu do fabriky plnej hučiacich strojov, za ňou hralo sláčikové kvarteto. Celé to bolo dosť divné, robotníci nechápali, čo sa to deje (smiech).

Ako dlho ste takto fungovali?

- Intenzívne možno 5 rokov. Robievali sme aj rôzne výstavy. Niektorí Trnavčania si možno budú pamätať výstavu s názvom Deväťrýchlostný oblačný bicykel, ktorá sa konala v divadle a Dome kultúry. Zábavná bola aj protestná žranica. V tom čase totiž každý držal za niečo hladovku. My sme prišli s tým, že hladovka je blbosť, lebo tá sa dá držať dlho, no prežierať sa je možné len niekoľko hodín. Protivník v takom prípade musí konať rýchlo (smiech). Vytvorili sme prehlásenie, rozložili sa na bratislavskom námestí, prišli novinári, ľudia, ponúkli sme ich jedlom.

Vtedy podobné akcie museli vyvolávať veľkú spoločenskú odozvu.

- Určite. Bola iná atmosféra, všetko bolo čerstvé, dalo sa reagovať na mnoho vecí. Aj my sme boli mladí, plní entuziazmu. Potom prišla rodina, práca, čo mnohých pohltilo. Málokto z bývalej skupiny pokračuje tvorbe. Jednou z výnimiek je Pecha. Úžasné boli jeho cykly na trnavských poliach, kde sme robievali inscenované divadlo. Pecha tam postavil nejakú stenu, fotil, ľudia chodili na autách okolo, pristavovali sa, krútili hlavami, nechápali. Vznikol vtedy kopec dobrých vecí. Pecha sa neskôr presadil aj v USA. Pamätám si, ako mi raz kamarát vravel, že išiel okolo nejakej galérie v USA a zrazu ma tam šokovaný zbadal na fotke. To boli tie fotky z polí, čo sa niekde v USA popredali.

Po rozpade vašej skupiny ste sa dali výlučne na individuálnu tvorbu?

- V tom čase ma oslovili na spoluprácu pražskí patafyzici okolo združenia Clinamen, ktorí dodnes vydávajú časopis. Ja som po Bachore vydával ešte samizdat Mozgomiškár, vzájomne sme si vymieňali texty. Oni tiež prišli s návrhom, že vydajú moju knižku esejí o významných patafyzikoch (Alfréd Jerry, Boris Vian, Marcel Duchamp, Jean Dubuffet, Raymond Queneau). Vyšlo to v roku ´96 v dvoch vydaniach, obe sa rozpredali, takže celkom úspech.

posolstvo.jpg

Posolstvo

Zdá sa, že v Čechách je nadšených patafyzikov viac. Ste aj v rámci Slovenska v kontakte s nejakými?

- Takých ľudí je dosť, len sa za patafyzikov neprehlasujú, nechcú patriť do nejakej kolónky. Napríklad činnosti Braňa Jobusa zodpovedajú patafyzickému duchu. O nejakom združení však neviem.

Ako by ste patafyziku definovali?

- Patafyzika je o tom, každý deň sa zobudiť a vymyslieť novú definíciu. Chce to byť niečo, čo je svojím spôsobom nezachytiteľné. Každý si to môže pomenovať, ako uzná za vhodné. Žiadny surrealizmus, kde André Breton direktívne určoval pravidlá. Ide o kokteil čierneho humoru, dadaizmu, surrealizmu s rôznymi príchuťami, všelijako to kypí, prská. Pochopiť ju nie je také jednoduché.

Zrejme to treba mať v krvi.

- Musí to človeku brnknúť na strunu. Funguje to tak: študuješ texty patafyzikov, valia sa na teba protirečenia, jeden tvrdí to, druhý ono, všetci sú autority. Vážnosť je však svojím spôsobom predstieraná a všetci sa na tom bavia.

Treba mať zmysel pre absurdný humor.

- Určite, treba veci vidieť z rôznych uhlov. Sú ľudia, ktorí sa vedia pozerať na veci len z jedného, možno dvoch, nevedia to obracať. Patafyzik nepovie, že boh existuje alebo neexistuje. Je to pre neho jeden z názorov na určitú vec. Alfred Jarry v knihe Skutky a názory dr. Faustrolla, kde patafyziku definoval, matematicky dokazuje, že boh je bod, v ktorom sa nula dotýka nekonečna. Ale to sú všetko absurdity, ktorými sa len snažil reagovať na ľudskú obmedzenosť.

To však znamená, že patafyzika je nielen umelecký prejav, ale aj svetonázor.

- Iste. Ten vzťah sa neustále vyvíja. Kým som bol do 23 rokoch len Petrom Volekom, mal som tiež vzťah k umeniu, no nevedel som nájsť správny spôsob vyjadrenia. Keď som pochopil patafyziku, uvedomil som si, že toto som celý život hľadal. V určitom veku som sa dozvedel, že aj môj technicky zameraný otec ako mladý písal poéziu. Prečo si v tom nepokračoval, pýtal som sa ho. Vieš, už som potom musel začať žiť vážnejšie. Ja som vďaka patafyzike tejto rozšírenej predstave nepodľahol.

totem.jpg

Totem

Nemyslíte, že mnoho z tých ľudí, čo sa patafyzike venujú, ju vnímajú len ako hru?

- Môže to tak byť. Môžeš zostať len na povrchu, vnímať to len ako paródiu, recesiu. Ale to je bežné aj v iných prípadoch. Niekto o sebe prehlási, že je budhista, ale v skutočnosti porozumel len 10 percent. Patafyzike je veľmi blízky zen-buddhizmus. Keď ho chceš pochopiť, tiež sa zmietaš protirečeniach, ktoré sa zdajú absurdné.

Mám pocit, že patafyzika a ťažoba sveta sa vylučujú. Je to tak?

- Do istej miery áno. Vďaka patafyzike človek získava nadhľad, nedá sa vtiahnuť do víru.

A čo konfrontácia so smrťou?

- No, to sú zaujímavé veci. Keď som dal dokopy svoju druhú knižku Nalomené sny, v ktorej kresby i poviedky vychádzali z reálnych snov, prečítal si ju aj jeden môj známy - psychoanalytik. Zhodnotil ju: Jasný prípad, ty sa bojíš smrti. Uznávam, že istú dobu to tak bolo. Väčšina ľudí sa bojí smrti.

Podľa mňa takmer každý, kto sa ňou zaoberá.

- Ja som nad tým postupom času už získal určitý nadhľad. Niekto hovorí o reinkarnácii - je to určitý názor. Niekto hovorí o nebe a pekle, čo je tiež určitý názor. Uvidí sa. Všetko, čo sa vôkol nás deje, každý vníma inak. Niekoho to zasahuje viac, niekoho menej. Môžeš si slobodne vybrať, k čomu sa vyjadríš. Nerozumiem len jednej veci, prečo sa niekto potrebuje nechať zošnurovať nejakými obmedzujúcimi pravidlami, vstúpiť do sekty.

Ľudia potrebujú istotu, uveriť niečomu jednoznačnému. Inak sa cítia vykoľajení, zraniteľní.

- Mnohí ľudia sú voči takým veciam náchylní, keď sa ocitnú v ťažkom rozpoložení. Pokiaľ však budú nanovo zväzovaní nejakými ideológiami a zdanlivými pravdami, nečakám - ako by som to povedal - nejaké veselé zajtrajšky.

Na záver ešte k vašej novej knihe Minule, keď som (výnimočne) fajčil. Jej spoluautorom je Remi Kloos. O koho ide?

- Je to môj priateľ, výtvarník, tiež uvedomelý patafyzik. On ma nahovoril na fajčiarske poviedky. Toto je jeho literárny debut, rozhodol sa zostať v anonymite. Väčšina ľudí ma upodozrieva, že som si zas vymyslel ďalšie alter ego. Prvá poznámka od každého je: Aha, tak to je ďalší. Obaja máme radi mystifikáciu, takže sa nám páči, že to ľudia takto berú. Tým, že som v prológu uviedol, že naozaj existuje, akoby som zasial ešte väčšiu pochybnosť. Ale Remi Kloos je naozaj skutočný.

Patafyzika

Podľa slovníka cudzích slov ide o „umelecké hnutie bojujúce proti ľudskej hlúposti iróniou, satirou a výsmechom." Podľa jej zakladateľa spisovateľa Alfreda Jarryho ide o vedu o oblasti, ktorá presahuje oblasť metafyziky práve tak, ako metafyzika presahuje oblasť fyziky.

(r)
Pozvánka

V Art klube sa v stredu 28. apríla uskutoční akcia VANDALSKÁ PERÓZIA s podtitulom Pero Le Kvet a Pišta Vandal čítajú svoju poéziu aj prózu. Spoločná čítačka bude prerušovaná hudobnými vstupmi Pištu Vandala a na plátno sa počas nej budú premietať koláže, kresby a maľby Pero Le Kveta. Akcia sa začne o 20 .hodine

(r)
Peter Volek

Vyštudoval na STU odbor Tepelné a jadrové stroje a zariadenia. Po škole pracoval ako vysokoškolský asistent a učiteľ na stredných školách. Katedru vymenil za prácu v reklamnej agentúre, dlhé roky robil v obchode s cédečkami. V už zaniknutom rádiu Ragtime pripravoval vlastnú reláciu. V trnavskej pobočke Artfora sa zamestnal rok po jej vzniku. Dosiaľ vydal päť knižiek esejí, básní a krátkych próz. Má za sebou viacero výstav svojich koláži, kresieb a malieb.

(r)

krajinaspotapacom.jpg

Krajina s potápačom.

tajomnemore.jpg

Tajomné more.

mozogomisk.jpg

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 320
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 627
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 419
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 265
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 805
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 524
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 388
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 371

Blogy SME

  1. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  2. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  3. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  4. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  5. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  6. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  7. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Malá Mača
  8. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 473
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 584
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 086
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 980
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 374
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 759
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 708
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 453
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Informácie, ktoré zverejnili médiá o zadržaní páchateľa, nie sú pravdivé.


TASR 5 h

Agresívnou jazdou ohrozil priamo chodca a ďalších najmenej šiestich vodičov prinútil náhle zmeniť smer jazdy.


SITA 5 h
TTSK

Trnavský samosprávny kraj (TTSK) obhájil úspech z uplynulého roka a znovu sa v ankete Najatraktívnejší zamestnávateľ umiestnil na druhom mieste.


TASR 9 h
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


27. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


22 h

Autá blokovali chodník.


27. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


11 h

Blogy SME

  1. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  2. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  3. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  4. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  5. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  6. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  7. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Malá Mača
  8. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 473
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 584
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 086
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 980
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 374
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 759
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 708
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 453
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu