TRNAVA. Máloktoré mesto sa môže pochváliť oddychovou zónou v prírode neďaleko svojho centra. Chránený areál Trnavské rybníky predstavuje významný typ vodného a močiarneho biotopu. Medzi najväčších škodcov prírodnej rezervácie Kamenný mlyn patrí človek. Skládky čierneho odpadu sú dnes už samozrejmosťou fauny flóry tejto lokality.
„Chodievam sem každý deň na prechádzky so psom už niekoľko rokov. Na tie haldy odpadu sa nedá už pozerať. Niekto by mal niečo s tým robiť," myslí si Daniel (28) z Trnavy. „Nechápem, ako tu niekto môže vyhodiť odpad a s čistým svedomím odísť domov," pokračuje. Problémy s čiernymi skládkami v „Kamenáči" pretrvávajú už niekoľko rokov. Vždy na jar a na jeseň sa objavujú nové vrecia s komunálnym odpadom.
Policajti kontrolujú aj v Kamennom mlyne
Kontroly sa podľa Ivana Ranušu, zástupcu Mestskej polície v Trnave, vykonávajú všade. Špeciálne si na zakladanie nelegálnych skládok dávajú pozor v jarnom a jesennom období, kedy sa ľudia zbavujú odpadu vo väčšej miere. Odhalenia takýchto priestupkov sú však náhodné.
„Vyhodenie mechu s odpadom z vozidla pri ceste býva otázkou niekoľkých sekúnd," tvrdí Ranuša. Pokuta za založenie skládky komunálneho odpadu je 33 eur, za nebezpečný odpad (autobatérie, olej a podobne) sa môže vyšplhať až do výšky 663 eur.
Na „naložené" autá si dáva pozor aj správca rybníkov
Na hliadkovanie chráneného územia nemá súkromný správca rybníkov dostatok pracovníkov. „To by sme tu museli byť nonstop 24 hodín," konštatuje František Porkert. „Celý deň pracujeme pri rybníkoch. Keď zbadáme podozrivé auto, nasadneme do džípu a ideme po ňom," hovorí. Takýchto prípadov tu zažili už veľakrát. „Dotyčný však väčšinou povie, že zablúdil a otočí sa."
Porkert si myslí, že počet skládok v Kamenáči môže znížiť osadenie rampy na cestu, ktorá spája Kamenný mlyn s Hrnčiarovcami popri Parnej. „Autom by sa sem dostali iba ľudia, ktorí majú na to oprávnenie." Uvedomuje si však, že to naráža na protipožiarne opatrenia.
Ranuša sa na problém pozerá globálnejšie. „Pre časť obyvateľstva by postačovalo vytvorenie lepších podmienok pre zbavenie sa odpadu." V praxi by to znamenalo vytvorenie väčšieho množstva zberných dvorov a zavedenie dlhšej prevádzkovej doby. „Je to samozrejme otázka financií, každý zberný dvor a jeho prevádzka niečo stojí," konštatuje. Pre tých, ktorým by nepomohlo ani toto, platí len tvrdé sankcionovanie. „To je možné iba vtedy, keď dokážeme páchateľa prichytiť priamo pri čine, čo je zase závislé od počtu našich príslušníkov, ktorí sa tomu môžu venovať. A to je opäť otázka peňazí," dodáva na záver.
Odpad zvyčajne odvezie mesto na vlastné náklady
Čo sa týka čiernych skládok, radnica reaguje na akékoľvek podnety od ľudí. „Pravidelne kontrolujeme naše pozemky. Zaoberáme sa aj oznámeniami o neoprávnenom uložení odpadu od občanov," Zuzana Bodišová z Mestského úradu Trnava.
Za lokality s najväčším počtom ilegálnych skládok vyhlásil magistrát Cukrovú, Coburgovu ulicu a Sídlisko Linčianska. Ak sa nenájde pôvodca skládky, radnica musí odpad vyviezť na vlastné náklady. Ročne na to minie tisícky eur.