TRNAVA. To je jedným z vysvetlení, prečo sa napríklad v okolí Trnavy skôr iba výnimočne, ak vôbec, možno stať svedkom pochodu krojovaných skupín mládencov, ktorí chodia po dedine s korbáčmi šibať a vodou polievať dievky.
Veľká noc rezonuje skôr v duchovnej príprave veriacich, v domácnostiach upratovaním a varením či vychádzkach do prebúdzajúcej sa prírody. I šibačka na Veľkonočný pondelok je skôr o tom, kto si vyšibe čo viac peňazí a dobrôt ako o pôvodnom zvyku očistiť a zbaviť zlého dievčatá a ženy pučiacimi vetvičkami vŕby. "Polievanie vodou v tomto regióne nebolo zvykom, je to známe až od polovice 20. storočia," povedala pre TASR etnografka Západoslovenského múzea v Trnave Aneta Cintulová.
Ako uviedla, tradície velili na Zelený štvrtok po zaviazaní zvonov chlapcom chodiť po dedine s rapkáčmi. Na Veľký piatok sa chodili ženy do potoka umývať, aby boli celý rok pekné. Počas Bielej soboty maľovali dievčatá vajíčka, na Veľkonočnú nedeľu zaniesli gazdiné do kostola posvätiť tradičné jedlá ako šunku, vajíčka, koláč a soľ. V pondelok sa vo väčšine dedín na okolí Trnavy "šibalo". Šľahalo sa korbáčom, na ktoré dávali dievčatá chlapcom stužky a do košíčka vajíčka. "Na druhý deň bola ale "dzifčenská šibačka", kedy to dievčatá chlapcom statočne oplatili," povedala Cintulová.