Kedy ste sa dozvedeli, že klub odhlásil mužov z extraligy?
- V piatok. Vedeli sme o problémoch, ale aj tak som zostal prekvapený.
Vy ste toho v hádzanej preskákali naozaj dosť. Čakali ste, že súťaž nedohráte?
- Nie. Som z toho sklamaný a len veľmi ťažko nachádzam slová.
Z vášho hlasu je počuť veľkú mrzutosť.
- Tak ako som povedal, nečakal som, že dopadneme takto.
Pohybovali ste sa v klube, podľa vás sa dala súťaž dohrať?
- Toto nie je otázka na mňa. Viete, ja som najprv trénoval, potom som začal aj hrávať. Nemohol som ešte zháňať aj peniaze. Nevidím detailne do funkcionárov, tak neviem odpovedať.
Čo bude s vami?
- V Trnave pri mužoch určite končím. Stačilo. Som unavený psychicky. Bolo to ozaj náročné. Do konca sezóny si oddýchnem a potom uvidím. Možno budem pracovať s mládežou. Tu vidím svoju budúcnosť.
Na palubovke ste však dokázali, že zďaleka nepatríte do starého železa, neláka vás to zostať ešte predsa len aktívnym hráčom?
- Nevylučujem ani túto možnosť, ale teraz je o tom predčasné hovoriť. Niečo sa rysuje, ale nepredbiehajme.
Ako vám je, keď ste nemohli dokončiť začatú prácu? Trištvrte sezóne ste poctivo odmakali, snažili ste sa zachrániť extraligu, ale túto možnosť ste nedostali.
- My sme sa stále pripravovali zodpovedne. Iba veľmi ťažko sa mi hodnotí celú situáciu. Je to veľmi čerstvé.
Zanevreli ste na trnavskú hádzanú, alebo je vám len ľúto a cítite sklamanie?
- Nezanevrel som. Prežil som tu krásne roky, získal som s Trnavou jediný majstrovský titul. Je na čo spomínať. Ale toto som nečakal. Ešte raz hovorím, som strašne smutný a sklamaný. A to platí aj o hráčoch. Žiadnemu klubu, žiadnemu hráčovi niečo podobné neprajem.
Ozaj, čo bude s nimi?
- To je skôr otázka na funkcionárov. Predpokladám ale, že odídu. Sú tu šikovní hráči.
ČO HOVORIA NA OSUD TRNAVSKEJ HÁDZANEJ
Ernest Gubrický (dlhoročný trnavský tréner a funkcionár): „Ja som s hádzanou, dá sa povedať, skončil, lebo znechutenie bolo prisilné. Hádzaná vždy šírila dobré meno Trnavy, a takto sa k nej postavili sponzori, ale aj mesto. Uznávam všetky krízy a finančne ťažkú dobu, ale tento koniec si trnavská hádzaná nezaslúži. Mrzí ma to veľmi, pamätáme na nie tak dávne časy, keď bola hala vypredaná. Teraz je z nej skôr kultúrny dom, v ktorom sa konajú všemožné podujatia, len nie športové. Nevinil by som hráčov ani funkcionárov, potrebujeme si určiť nosné športy v meste a tie podporovať."
Edo Krištofovič (dlhoročný novinár píšuci o HK 47): „Nemôžem povedať, že by ma správa o ukončení činnosti pôsobenia mužskej časti trnavského HK 47 vyslovene prekvapila. Okolnosti dlhšie síce tento krok naznačovali, ale i tak je táto správa veľmi nepríjemná. Priznám sa, neveril som, že k tomu naozaj príde. Neveril som, že jeden z trnavských športových pokladov - rodinné striebro - by mohol takto skončiť. Neveril som aj preto, že som mal možnosť prežiť s klubom dvadsať rokov. Od vtedy, ako sa zdvihol na začiatku deväťdesiatych rokov, cez prvý slovenský majstrovský titul, účasť v „HIL-ke", no i zopár sezón v nižších súťažiach, než znova prišla extraliga. Jednoducho, nechce sa veriť, že bude „nič". Že prídeme o jeden zo symbolov mesta. Ak by bola ohrozená mestská veža, necháme to tiež tak?"
Autor: pol
