LEOPOLDOV. Už keď sa na Gucmanovej ulici robila v 80. rokoch plynofikácia, narazilo sa na zopár kostier. Manželia Paulíkovci, žijúci v dome tesne pri výkopoch tvrdia, že pred deviatimi rokmi našiel ich synovec pri čistení studne celý chrup. „Tak sa zľakol, že hneď zutekal," smejú sa. Manželka dodáva, že nájdené kostry ju aj trochu vystrašili. „Človeku nie je príjemná predstava, že žije na pohrebisku."
Manželia Paulíkovci sa o nálezy živo zaujímajú.
Cintorín je zakreslený aj na mape z 19. storočia
Nájdené kostry robotníkov pri kopaní kanalizácie poriadne zaskočili. Najprv zavolali policajtov, neskôr sa nálezmi začali zaoberať archeológovia.
Výskumník Jozef Urminský, riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci, informuje, že sa im zrejme podarilo preťať celú šírku cintorína.
„Hrobové jamy sa našli zhruba 2,4 metra pod zemou, pôvodne však boli plytšie, len v hĺbke 1,2 metra. Za tú dobu teda človek spôsobil zdvihnutie terénu o viac ako meter," hovorí.
Nič netušiacich robotníkov nález kostier v prvej chvíli trochu vystrašil.
Ide o klasické radové pohrebisko zo 17. storočia, zachované je aj na mapách leopoldovskej pevnosti - najstaršie pochádzajú z roku 1666. „Zakreslené je tiež na mape zo začiatku 19. storočia, nevieme však, či sa v tom období ešte používalo." Predpokladá sa, že od polovice 18. storočia sa pochovávalo na novom cintoríne.
Nálezy sú dobre zachované
Lokalita je pomerne chudobná na datovateľné archeologické nálezy. Doteraz sa našli gombíky - súčasti odevu a čižiem, pracka, kované klince z rakiev a kostrové pozostatky. „Vďaka pieskovému podložiu sú však veľmi dobré zachované," hovorí Urminský.
Výkop kanalizácie kostry dosť poničil, bagre ich väčšinou preťali od lebky po trup. „V prvých hroboch sme preto zachytili len dolné končatiny, teraz si už dávame pozor," komentuje Urminský.
Dúfa, že objavia aj nejaké mince, na základe ktorých by mohli pohrebisko presnejšie datovať.
„Uvádza sa ako spoločný cintorín pre pevnosť a Mestečko, využivali ho zrejme aj obyvatelia Červeníka, ktorý pôvodne stál na území dnešného Leopoldova."
Obce Červeník i Šulekovo boli totiž po roku 1666 vypálené a presťahované o pár kilometrov ďalej. Rozhodol sa tak veliteľ leopoldovskej pevnosti ešte počas jej výstavby, ktorú neustále ohrozovali Turci. „Obce pre nich mohli byť potenciálne dobrým útočiskom, kde by si mohli postaviť tábor a začať s obliehaním," vysvetľuje Urminský.
Možno sa presunú na vedľajšiu ulicu
Výstavba kanalizácie je naplánovaná až do konca roka, výkopy budú pokračovať asi do vzdialenosti 30 až 40 metrov. „Možno sa presunieme aj na priľahlú Záhradnícku ulicu, kde by sa mohli objaviť nejaké sídliskové nálezy zo stredovekého Červeníka," uzatvára Urminský.
