TRNAVA. Makléri i predavači sa nazdávajú, že po výstavbe nákupného centra Trnava sa situácia ešte zhorší. „Od rána do predajne vošli traja ľudia. Vy ste štvrtá," hovorí predavačka z butiku, ktorý sa orientuje na elegantnú pánsku módu. Hoci je v obchode len na zastupovaní, má informácie, že majiteľ sa pokúša vybaviť priestory v niektorom z veľkých nákupných centier.
„Tu v centre mesta sa nedarí. Nájmy sú vysoké, zákazníkov málo. Stála klientela nechýba, obchod však neuživí." Žena si myslí, že ľudia začali pre krízu šetriť práve na kvalitnejšom značkovom oblečení.
Jej slová potvrdzuje niekoľko zrušených obchodov, na výkladoch ktorých sa dočítate, že reklamáciu výrobkov možno vybaviť v predajni, umiestnenej v niektorom z bratislavských nákupných centier.
Mesto ponúka štýlovejšie priestory
Predavačka butiku v Pasáži Pepe nie je presvedčená o tom, že presun do nákupného centra je dobrá voľba. „Nájmy sú tam omnoho vyššie, vyžaduje sa viazanosť. Je pravda, že v nich neustále vidno kopu ľudí, podľa mojich skúseností však viac obzerajú ako nakupujú."
Na druhej strane konštatuje, že obchody v centre hendikepuje množstvo faktorov. „Keď prší, do predajne za celý deň pomaly nevstúpi ani noha." Navyše, často sa zatvárajú tesne po skončení pracovnej doby.
Robo Forman, prevádzkovateľ tetovacieho štúdia, ktorý sa aktuálne sťahuje z Parných kúpeľov do centra mesta, nad nájmom v nákupnom centre nikdy neuvažoval. „To nie je ono. Do mesta sa ide človek prejsť, je na vzduchu. V centre Trnavy je mnoho historických štýlových priestorov, škoda ich nevyužiť."
Hoci jemu sa podarilo získať nájom za dobrú cenu, celková úroveň cien za nájmy v meste je momentálne podľa neho likvidačná. „Známy platí za horší priestor tri razy viac. Ceny v poslednom období vyhnali z centra mnohých obchodníkov a podnikateľov v oblasti služieb. "
Reštaurácie majú problém aj pri najnižších nájmoch
Realitní makléri a majitelia budov potvrdzujú, že posledné dva roky sa priestory v centre prenajímajú ťažšie a nájomcovia sa striedajú častejšie, než by si želali. Neustálu zmenu obchodov a služieb si všímajú aj ľudia.
Francúzska pekáreň zanikla, nového nájomcu hľadá majiteľ budovy údajne už dosť dlhú dobu.
Maklér Richard Stanislavský však tvrdí, že ceny za nájomné v centre mesta poklesli - v dôsledku krízy i prítomnosti nákupných centier. „No i tak sú pre mnohých vysoké. V Trnave pomaly nenájdete reštauráciu na prizemí. Majitelia tvrdia, že dovoliť si môžu len lacnejšie podzemie," dodáva.
Hovorca mesta Pavol Tomašovič konštatuje, že reštaurácie v meste často nemajú šancu prežiť, ani ak majiteľ priestorov pýta minimálnu cenu za prenájom. „Mesto sa vo vlastných priestoroch snažilo udržať práve reštaurácie, no nešlo to."
Napriek najnižším možným nájmom sa radnici nepodarilo udržať reštauráciu vo svojich priestoroch.
Podnikatelia to zatiaľ nevzdávajú
Hoci dopyt po priestoroch v meste je nižší, situácia podľa Stanislavského zatiaľ nie je taká tragická ako napríklad v Nitre, kde pribudlo nákupné centrum priamo v meste.
„V Trnave sa ešte stále nájdu podnikatelia, ktorí majú záujem presadiť sa v novom type odvetvia a vyberú si na to priestory v centre." Hlavná ulica má podľa neho dobré meno, otázne však je, čo nastane po otvorení nového nákupného centra. „Už teraz centrum mesta cez víkendy zíva prázdnotou."
Vzniku nového nákupného centra sa obáva aj realitný maklér Vladimír Kormúth. „Každý radšej zalezie do tepla, keď bude možnosť," komentuje. Ceny za nájomné v centre mesta budú podľa neho musieť klesnúť. „Najmä tým starším majiteľom sa však do znižovania zatiaľ nechce. No ponuka už teraz prevyšuje dopyt."
Forman sa tiež obáva vyprázdnenia mesta po vzniku nákupných centier, následný pokles cien však podľa neho možno bude mať aj opačný efekt.
Problém: životný štýl
Tomašovič si myslí, že na trende vyprázdňovania centra mesta má popri vzniku nákupných centier podiel aj životný štýl Slovákov. „Rodiny stále nemajú vo zvyku zájsť na večeru do reštaurácie, neuprednostňujú slovenské výrobky, ak sú len o málo drahšie."
Vo väčších zahraničných mestách sa v centre popri reštauráciách a iných službách udržiava najmä luxusný tovar. U nás si ho podľa neho môže dovoliť len malá skupina ľudí. „No aj tá na jeho nákup radšej často volí Viedeň a iné zahraničné metropoly."
Podľa hovorcu mesta je problém i v tom, že na Slovensku bola kvôli bývalému režimu prethrnutá kontinuita rodinných podnikov.
„V zahraničí sa mnohé kaviarne držia najmä z tradície. Prevádzkujú ich majitelia budov, ktorí k nim majú vzťah a nemusia platiť nájom. U nás je to skôr výnimka."
