Článok pokračuje pod video reklamou
SMOLENICE. Vyplýva to zo záverečného stanoviska ministerstva, ktoré je ukončením procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Obec Smolenice ani občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne stanovisko ministerstva zatiaľ nedostali, ale takýto výsledok očakávali. Keď ho dostanú, plánujú spustiť petíciu.
Rozbehnú petičnú akciu
„Budeme sa brániť, odvolávať, rozbehneme podpisovú akciu. Čo iné nám ostáva?“ vyjadril sa starosta Smoleníc Pavol Zárecký. Jednou z podmienok, ktoré musí investor splniť, je zosúladiť zámer spaľovne s územným plánom obce. Zmenu územného plánu by muselo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo. „To sa nikdy nestane,“ hovorí Zárecký.
Dodal, že zámer spaľovne nie je ani v súlade s programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a jej zameraním na cestovný ruch. Zámer jednoznačne odmieta a nepripúšťa žiadne kompromisy. Rovnaký názor majú aj ďalšie dotknuté obce Trstín, Bíňovce a Buková.
„Máme výhrady nielen k záverečnému stanovisku, ale aj k priebehu celého schvaľovacieho procesu a k jednotlivým bodom a stanoviskám inštitúcií,“ uviedol splnomocnenec občianskej iniciatívy Smolenice bez spaľovne Vladimír Polák. Podľa neho rozptylové štúdie a niektoré ďalšie časti správy obsahujú nepresné, či dokonca zavádzajúce údaje. „Inštitúcie v niektorých častiach neposudzovali správnosť a rozsah dát, ale spoliehali sa na to, že ich správnosť garantuje investor,“ podotkol Polák.
Najekologickejší spôsob likvidácie odpadu
Správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie spracovala spoločnosť Ekos Plus s.r.o. Podľa jej konateľa Martina Kovačiča je spaľovanie nebezpečného odpadu ten najekologickejší spôsob jeho likvidácie, čím argumentuje aj spoločnosť Chemolak. V súčasnosti sa priemyselný odpad z Chemolaku skládkuje. „Je to časovaná environmentálna bomba,“ uviedol Kovačič.
Ministerstvo odporučilo variant výstavby a prevádzky spaľovne v objekte Skladového hospodárstva a energetiky v závode Chemolak. Maximálna kapacita spaľovaného odpadu by mala byť 3 500 ton za rok. Závod Chemolak vyprodukuje len asi tretinu z tohto množstva, zvyšok chcú dovážať. A práve to sa nepáči obyvateľom ani vedeniam obcí, ktorí tvrdia, že investorovi ide iba o vlastné komerčné záujmy.
S výstavbou spaľovne chce spoločnosť začať ešte v roku 2010. Najskôr však musia získať územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Špeciálnym stavebným úradom je v tomto prípade Slovenská inšpekcia životného prostredia.
