Séria s Piešťanmi priniesla dobrý hokej aj dramatické súboje. Čakali ste, že vaši zverenci budú držať krok s víťazom základnej časti?
- Už počas sezóny sme odohrali tesné zápasy, takže sa dalo čakať, že lacno kožu nepredáme. Piešťany sú však tím, ktorý má najvyššie ambície a značnú kvalitu, samozrejme, nie náhodou vyhrali základnú časť. Okrem prvého zápasu sme s nimi odohrali tri vyrovnané zápasy. V kabíne bolo také predsavzatie, že sa na ich ľad chceme vrátiť na rozhodujúci zápas, štvrtý zápas však rozhodol, že sa nám to napokon nepodarilo. V poslednom dueli nás sprevádzalo tentoraz aj trocha smoly a tiež zbytočné individuálne chyby, ktoré Piešťancom uľahčili úlohu.
V prvom vystúpení v Piešťanoch to vyzeralo, akoby hráči mali prílišný rešpekt zo súpera, alebo si natoľko neverili.
- Nemyslím si, že to tak bolo. Kým Piešťany odohrali štvrťfinále na tri zápasy, my sme mali za sebou náročnú sériu s Topoľčanmi, ktorá sa rozhodovala v dramatickom piatom stretnutí. Na regeneráciu sme mali veľmi krátky čas, prakticky len jeden deň voľna, čo je dosť málo. Vyplývali z toho naše problémy s pohybom v úvodnom zápase, navyše sa hráči museli aj preorientovať na trošku iný štýl, než hrajú Topoľčany.
V treťom zápase ste Piešťany doma prevalcovali. Bolo to podcenením zo strany súpera, alebo veľkým odhodlaním Trnavčanov spraviť ešte niečo s priebehom série?
- Za stavu 0:2 na zápasy sme mali nôž na krku, čo si chalani uvedomovali. Na našom výkone to bolo vidno, vyšlá nám prvá tretina, čo v predchádzajúcich zápasoch nebývalo pravidlom. Boli sme dostatočne efektívni a opäť sme našli streleckú mušku, čo bolo povzbudením pre tím, keďže predtým sme v troch zápasoch strelili len po jednom gól, s čím, samozrejme, nebola spokojnosť. Vedenie sme poistili v tretej tretine a nakoniec sme dali Piešťanom až sedem gólov, čo bol dobrý impulz pred štvrtým zápasom.
Ten však už získal skúsenejší súper...
- Mohlo to však byť aj inak. Mali sme dobré šance, no opäť sme nedokázali využiť ani presilovku o dvoch hráčov. Holovič nastrelil žŕdku, pri ďalšej gólovej strele sa posunula bránka... Síce sme potom predsa len znížili na rozdiel jedného góli, už sme to nedokázali dotiahnuť. Napriek tomu sme aj v tomto zápase boli pre favorizované Piešťany dôstojným partnerovo a celkovo sme im cestu do finále znepríjemnili.
Ak by Trnava v semifinále narazila na Bardejov, stretla by si sa s Piešťanmi vo finále?
- Ja tvrdím, že áno. Bardejov by bol pre nás zdolateľný súper. Nielen podľa nášho názoru bola séria s Piešťanmi predčasným finále.
Pred sezónou z mužstva odišlo 15 hráčov, napriek tomu ste opäť dokráčali až do semifinále. Panuje s tým spokojnosť?
- Hráčov, ktorí odišli, sme, pochopiteľne, museli nahradiť. Tá konsolidácia trvala troška dlhšie, ale nakoniec bola úspešná. Opatrným cieľom bol postup do play off, po dlhodobej časti sme skončili na štvrtom mieste, takže túto métu sme dosiahli. Tým, že sme v play off vyradali Topoľčany, sme potvrdili, že naozaj patríme medzi elitné kvarteto súťaže. Keďže pracujeme v amatérskych podmienkach a zachovali sme príslušnosť v špičke druhej najvyššej súťaže, musíme mať z toho radosť.
Podiel na tom má celé mužstvo, ale zrejme budete súhlasiť, že najmä brankár Marek Šimko.
- Ukázal sa byť ako naozajstná opora. Podarilo sa nám ho zohnať pred sezónou a do bodky splnil, čo sme očakávali. Po základnej časti mal najlepšie štatistiky zo všetkých gólmanov prvej ligy a mužstvo sa na jeho výkony mohlo spoliehať počas celej sezóny vrátane play off. Na ňom sme vlastne založili našu obranu a vyšlo nám to.
Ako ste boli celkovo spokojný s obrannou a útočnou činnosťou mužstva?
- Hoci sme mali tretí najlepší útok i tretiu najlepšiu obranu v lige, ešte by som si vedel predstaviť zlepšenie v defenzívne i ofenzíve. Gólov sme mohli nastrieľať viac a obrana bola o čosi priepustnejšia ako v minulej sezóne, hoci podľa čísel na tom bola dobre. Neskúsenosť obrancov sa prejavovala v niektorých zápasov, koniec koncov aj v dueloch s Piešťanmi, v ktorých sme dostávali niektoré lacné góly, čo nás tiež stálo prípadný lepší výsledok.
Na prvý útok v zložení Stupka - Holovič - Erik Novák sa tréner Novotný mohol spoľahnúť.
Prekvapil vás v pozitívnom či negatívnom zmysle niektorý z hráčov?
- Veľmi príjemne Milan Grman, ktorý predtým deväť mesiacov nestál na korčuliach. Zo začiatku si len zvykal na pohyb po ľade, prakticky ani neveril, že sa presadí v zostave, nakoniec však do tímu veľmi dobre zapadol a podával výkony, ktoré sme v úvodzovkách ani neočakávali. Z mladších hráčov sa javí ako prísľub.
Niektorí hokejisti možno už prerástli úroveň 1. ligy, respektíve trnavský káder, ktorý nemá postupové ambície. Čo teda bude so Stupkom či Holovičom?
- Hokejový biznis ako každý iný je o ponuke a dopyte. Ponuku, povedzme v hráčoch, ktorých ste menovali, by sme mali, pokiaľ však nebude reálny dopyt, tak sa dá ťažko niečo robiť. Oni musia dokazovať počas celej sezóny, že sú napred v porovnaní s ostatnými. Napríklad Holoviča už skúšali extraligové kluby, ale je asi otázka preňho, prečo sa zaziaľ nepresadil.
Hráči si pochvaľovali dobrú náladu v kabíne, ako teda kolektív uzavrel spoločné pôsobenie?
V piatok sme ešte mali podvečer tréning a túto stredu spoločnú večeru, na ktorej sme si zhodnotili sezónu a rozišli sme sa domov.
Viete už, či v Trnave zostávate aj pre ďalšiu sezónu?
- Zatiaľ nie. Rieši sa to v týchto dňoch. Je to hlavne vec vedenia klubu a v tomto týždni by sa to mohlo posunúť.
Trnava sa už tretí rok zúčastnila bojov o extraligu, je v dohľadne doba, kedy bude mať klub aj postupové ambície?
- Bojovať môžeme, ale pokiaľ nebude finančné zázemie, je to asi tak všetko. Otázka je, či mesto má záujem, aby sa v Trnave hrala extraliga. Zatiaľ sme nepocítili, že by to tak bolo, predsa len, Trnava je hlavne futbalová bašta. Aj keď na druhej strane, napríklad čo sa týka vybavenosti, máme tu dve ľadové plochy, veľmi dobre zariadenú posilňovňu priamo na štadióne a oproti cez ulicu aj dobrú regeneračnú linku. Podmienky by tu teda boli, ale hovorím, všetko závisí od peňazí. Dnes extraligu pod 40 miliónov na bývalé peniaze robiť nemôžete.
