Slovenským divadlám podľa neho chýba názor. On sám sa rozhodol vydať po jasnej línii: orientuje sa na kontroverzných autorov, ktorí dokázali vidieť človeka aj z inej ako ušľachtilej stránky. Na konte má dramatizácie diel autorov ako Kafka či Pratchett. My sme ho oslovili pri premiére jeho najnovšej hry Máša a Beta, ktorá vznikla podľa predlohy filozofa, prozaika, dramatika, básnika a od prevratu aj známeho bratislavského bohéma, Egona Bondyho. VIKTOR KOLLÁR (32), režisér Divadla Jána Palárika v Trnave.
Poznali ste sa s Egonom Bondym aj osobne?
- Len z videnia. Počas štúdií na vysokej škole som ho stretával v bratislavských filmových kluboch. Keď hrali nejaký dvojprogram, tak cez prestávku vždy pred kinom postávalo pár študentov a jeden vetchý starček v baloňáku. Stál tam bokom s igelitkou z Tesca, fajčil. Pýtal som sa známych: Kto je to? A oni na to, že Egon Bondy.
Nikdy ste ho nechceli osloviť?
- Raz sa to takmer podarilo. Už v Trnave, počas jedného z predstavení mojej hry Listy Milene, (hra, vychádzajúca z listov, ktoré Franz Kafka posielal svojej prvej láske Milene Jesenskej - Polákovej - pozn. red) mi kolegovia vravia, že v hľadisku je Egon Bondy. Jeho prvá láska bola totiž Milenina dcéra. Chystal som sa za ním, no po predstavení ho už nebolo.
Jeho tvorbu ste sa rozhodli dramatizovať najmä z dôvodu, že sa hodila k výročiu Novembra?
- Sčasti. Druhá vec je, že zapadá do mojej línie, do môjho záujmu o autorov ako Franz Kafka, Elfriede Jelinek, či Rudolf Dilong. Ide o rozporuplné osobnosti, ktoré neboli nikdy jednoznačné, ale o to sú zaujímavejšie. Mnohí z nich sú alebo boli vizionári.
Máša a Beta sú prózy. Nechceli ste pôvodne režírovať nejakú Bondyho divadelnú hru?
- Chcel som. No viac ma oslovila jeho prozaická a románová tvorba. Zvlášť kratučké prózy Máša a Beta.
Vaša hra však nevznikla len na základe týchto dvoch noviel.
- Áno, sú tam aj Bondyho básne. Keďže jeho tvorba bola výrazne autobiografická, je logické, že sa do hry dostali. Aj v novele Máša je postava Egona Goldmana - Bondyho alter ega. Má jeho správanie, názory, spomienky na mladosť, na rok 1949 v Prahe, jeho nadšenie pre komunizmus. V druhej novele Beta, ktorá je temnejšia, „kafkovskejšia", je zas postava básnika „B", čo je tiež Bondyho alter ego. Máša a Beta je príbeh o dvoch ženách - jedna žije v komunizme a verí v neho, druhá žije v nejakej postapokalyptickej budúcnosti, a snaží sa z tábora plného trestancov oslobodiť svojho snúbenca. Ten tábor môže byť hocijaký koncentrák, alebo aj naša globalizovaná spoločnosť. Bondy vždy hlásal: Vlády sa menia, ale tábor zostáva.
V čom je vám osobne Bondy najviac blízky?
- Páči sa mi jeho neustály protest, veľká fantázia, surrealizmus. Názorovo mi je blízky aj v tom, že nikdy neprestal sociálne rozmýšľať, byť tým pravým komunistom. Tým nechcem povedať, že ja som komunista. Skôr si ho vážim za to, že celý život pevne stál za svojimi názormi. Je to osobnosť, ktorá hnevala mnohých a ešte snáď pár rokov aj bude. Ľudí ako on, ktorí niečo kričia z druhej strany, je veľmi dôležité si z času na čas vypočuť.
Celostranový rozhovor s Viktorom Kollárom si môžete prečítať v aktuálnom čísle týždenníka MY Trnavské noviny.
