TRNAVA. Ako povedal arcibiskup Róbert Bezák, malo ísť o milióny korún, presnú sumu však nepovedal.
„Neboli to peniaze arcibiskupského úradu, ale štipendiá zahraničných študentov a peniaze farských úradov na opravy kostolov a fár, ktoré mala na starosti naša brigádnička. Preto neboli vedené riadne,“ reagoval na Bezákove vyjadrenia Sokol.
Suma sa podľa neho nazbierala za 21 rokov. Dodal, že tieto financie boli použité na ten účel, na ktorý boli určené, teda na stavby a opravy kostolov a pastoračných centier. To uviedol aj v písomnom stanovisku adresovanom Bezákovi. „Je to jeho vyjadrenie, o ktorom nechcem pochybovať,“ vyjadril sa arcibiskup.
Podľa Bezáka bolo problémom bývalého vedenia to, že Sokol, ktorý nemá ekonomické vzdelanie, rozhodoval o ekonomických veciach prakticky sám. Neporiadok v účtovníctve podľa neho nebol zámer ale skôr nevedomosť.
„Ekonomika je vážny odbor života, ktorý sa študuje na vysokej škole. Preto si myslím, že problémy, ktoré tu boli, vznikli aj preto, že niektoré ekonomické reality neboli správne pochopené,“ uviedol. O výsledkoch auditu Bezák informoval aj Vatikán, veci sú podľa neho ešte v štádiu riešenia.
Nové vedenie sa teraz chystá fungovanie úradu stransparentniť. „Ak máme peniaze, treba zdôvodniť, že sú z predaja tohto či z onoho pozemku a tak ďalej. Takto celkom to však nebolo,“ uviedol na margo svojho predchodcu. Okrem ekonomického auditu vykonal nový arcibiskup aj personálny audit, na základe ktorého urobil zmeny v štruktúre i počte zamestnancov.
Na odporučenie odborníkov z oblasti personalistiky a ekonomiky prepustil polovicu zamestnancov arcibiskupského úradu. Podľa neho to však bol len dôsledok rozdelenia Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktoré sa uskutočnilo ešte v roku 2008. Arcidiecéza mala v tom čase 750 kňazov, po rozdelení ich ostalo len 250, pričom počet administratívnych pracovníkov sa nezmenil. „Tieto veci neboli doriešené skôr, pritom mohli a mali byť,“ odôvodnil zmeny Bezák.
