Streda, 19. máj, 2021 | Meniny má GertrúdaKrížovkyKrížovky

V Trnave žijú cudzinci z vyše šesťdesiatich krajín

„Ako môžete pracovať pre Turkov? Veď tí u nás rabovali!" Znie to kuriózne, no i takéto výroky si slovenská spolumajiteľka tureckej reštaurácie nedávno vypočula od pohoršených dôchodcov. A to je Trnava po Bratislave mestom s najväčším počtom cudzincom na S

Pre cudzincov sú návštevy slovenských úradov často nočnou morou. To, či niečo vybavia, podľa nich závisí na ochote toho-ktorého úradníka, nie na systéme.Pre cudzincov sú návštevy slovenských úradov často nočnou morou. To, či niečo vybavia, podľa nich závisí na ochote toho-ktorého úradníka, nie na systéme. (Zdroj: PAVOL FUNTÁL)

lovensku. V roku 2008 ich bolo v okrese evidovaných skoro 1500.

TRNAVA. Pracujú ako lacná pracovná sila v najväčších firmách v kraji, no ponúkajú i špičkové know - how odborníkom v mnohých odvetviach. Oceňujeme ich gastronómiu, obohacujú kultúrne dianie, či poskytujú kvalitnú výučbu cudzích jazykov. Väčšina z nich má v Trnave trvalý pobyt a odvádza podielové dane. Napriek tomu im štát ani samosprávy život v novom prostredí v mnohom neuľahčujú.

Problém: úradníci

Slovenská špecialita, na ktorú sa sťažujú cudzinci bez ohľadu na národnosť: vybaviť hoci aj základnú vec závisí od ochoty toho-ktorého úradníka. „Pri jednej pracovníčke to nejde, pri ďalšej už áno. Všetko stojí na jednotlivých ľuďoch, nie na systéme, ako napríklad v Nemecku," vysvetľuje Kemal Sahin, ktorý si v Trnave otvoril tureckú reštauráciu.

yildiz.JPG

Kemal a Marta Sahinovci majú už tretí rok v Trnave otvorenú tureckú reštauráciu. Ľudia k nim radi chodia pre originálne špeciality i príjemný prístup.

Miroslava Hlinčíková z Etnologického ústavu SAV tlmočí názory svojich respondentov z terénnych výskumov, že bez kontaktnej osoby sú cudzinci u nás stratení, iba na úrady sa nemôžu spoľahnúť.

Mnohí tiež pocítili na vlastnej koži rasizmus. „Moja dcéra chodila prvé týždne po príchode zo školy s plačom," spomína Ukrajinka Oxana Lukomska, ktorá na Slovensko prišla v roku 1993. Aj ona s manželom si zažila dosť nevraživých pohľadov a komentárov na margo „Rusov". „Ukrajinci, čo sem prišli neskôr sa s tým už toľko nestretávajú."

Jana Patinková z Pedagogickej fakulty UCM, ktorá učí slovenčinu zahraničných študentov, si pamätá prípad mladého Egypťana spred dvoch rokov, ktorému sa napriek prakticky bezchybnej slovenčine, praxi v gastronómii a množstvu absolvovaných kurzov nepodarilo ani po desiatkach pohovorov nájsť v Trnave prácu: „Bol z toho dosť rozčarovaný a pripisoval to svojmu tmavšiemu vzhľadu."

Prisťahovalci však vedia rozprávať aj o ďalších „našich špecialitkách": nedodržaných sľuboch, neschopnosti povedať „nie", či rezervovanosti.

oksana.JPG

Ukrajinka Oxana Lukomska žije s rodinou v Trnave už 17 rokov. S manželom rozvíjajú miestne umelecké aktivity.

Ani na cudzineckej polícii nevedia angličtinu

Jazykovú bariéru cudzincom vytvára nielen neznalosť slovenčiny, ale i slabá angličtina miestnych. „V Bratislave sa v rodnom jazyku dohovorím o dosť lepšie ako tu," konštatuje lektor angličtiny Brit Simon Dawson, ktorý žije v Trnave už ôsmy rok. Marta, manželka Kemala Sahina, Nemca s tureckým pôvodom, hovorí, že bez nej by bol jej muž na úradoch či v obchodoch stratený.

„Dokonca ani mnoho pracovníkov Hraničnej a cudzineckej polície neovláda angličtinu," hovorí Hlinčíková. „Tlačivá pre migrantov sú takisto v slovenčine. Táto inštitúcia je pre nich pritom prvým záchytným bodom a mala by im poskytnúť všetky základné informácie potrebné k ich pobytu na Slovensku."

Kurzy slovenčiny sú pre väčšinu pridrahé

Súkromné kurzy slovenčiny či jazykové školy si cudzinci z nižších vrstiev nemôžu zväčša dovoliť. Záujemcov je v trnavských jazykových školách len zopár, prakticky výlučne z najvyšších sociálnych vrstiev. „Často ide o manažérov, pre ktorých je slovenčina skôr hobby ako nutnosť. V práci totiž využívajú tlmočníka," hovorí Jana Chynoradská, riaditeľka Harmony - Európskej školy jazykov.

Zamestnancom veľkých firiem síce ponúkajú bezplatné kurzy, Miroslava Hlinčíková však hovorí, že často len vybraným zástupcom. „Navyše prebiehajú po pracovnej dobe, kedy sú zamestnanci vyčerpaní a musia sa venovať domácnosti. Napríklad v Holandsku firmy organizujú intenzívne kurzy v rámci pracovnej doby."

Patinková hovorí, že v poslednom období sa našťastie výrazne zlepšil výber i kvalita učebníc slovenčiny pre samoukov. Otázkou je, kto menej zorientovaných cudzincov na ne upozorní.

Iba pre porovnanie: V Česku ponúkajú bezplatné jazykové kurzy pre cudzincov v takmer každom okresnom meste.

simon.jpg

Brit Simon Dawson je v Trnave takmer bezvýhradne spokojný.

Mnohí zostávajú v izolácii

Pre jazykovú bariéru sa mnohí cudzinci ocitnú v sociálnej izolácii: ako napríklad skupinka trnavských Afgáncov, z ktorých väčšina už má pritom podľa údajov ministerstva vnútra na Slovensku trvalý pobyt.

Problémom býva aj vnútorná uzavretosť komunity. Popri viac - menej vysoko kvalifikovanej a v súčasnosti už integrovanej skupine Vietnamcov, ktorá na Slovensko prišla ešte za bývalého režimu, posledné roky pribúda iný typ vietnamských migrantov. „Ide o ľudí, ktorým prácu sprostredkuje agentúra a pôvodne prichádzajú len na krátku dobu. Sú to pracovní migranti - ich motiváciou je zarobiť čo najviac peňazí pre seba a svoju rodinu. Pre krízu však vlani mnohí z nich stratili prácu, prípadne boli nútení pracovať za menšiu mzdu. Tým pádom sa vo svojej krajine zadlžujú a zostávajú na Slovensku naďalej. Práve títo pracovní migranti často žijú v izolácii a s takmer nulovou znalosťou slovenčiny je ich život obmedzený na prácu a ubytovňu medzi svojimi krajanmi," hovorí Hlinčíková.

Pre Číňanov (V roku 2008 ich v Trnave evidovali 42) je zas typická výrazná izolácia aj v prípade dobrej znalosti slovenčiny. Nekomunikujú s miestnymi, ani novinármi, čo sa potvrdilo aj v našom prípade: Majiteľka jednej z čínskych reštaurácií v Trnave náš návrh na rozhovor odmietla.

Najkôr slovenčina, potom trnavčina

Pre neznalosť jazyka u staršej generácie cudzincov dochádza k paradoxným situáciám na základných školách, kde deti neraz tlmočia rodičom informácie od učiteľov na rodičovskom združení.

Zaujímavosťou je tiež, že trnavskí cudzinci musia prejsť dvomi etapami osvojenia si jazyka. „Najskôr som sa učila slovenčinu, až potom trnavčinu," vysvetľuje 9- ročná Srbka Denisa. Simon Dawson sa takisto pochváli, že už vie, čo je to „veter" či šenk. Napriek prakticky bezchybnej slovenčine hovorí, že viac priateľov si našiel medzi anglicky hovoriacimi cudzincami. „Neviem po slovensky stopercentne, rozprávam pomaly, čo je pre mnohých problém."

Manažment i lacná pracovná sila

V roku 2008 ministerstvo vnútra evidovalo v Trnavskom okrese obyvateľov z viac ako 60 štátov. Kým v roku 2004 sa celkový počet cudzincov v okrese blížil k päťstovke, štyri roky nato už išlo o trikrát väčší počet. K najpočetnejším skupinám patrili popri Čechoch Rumuni (300 prisťahovalcov), Francúzi (81), Kórejci (88), Vietnamci (68). Väčšinu z nich tvoria ľudia, ktorých sem pritiahli veľké firmy ako Samsung a PSA Peugeot: či už ako vrcholový manažment alebo lacnú pracovnú silu.

Veľké zastúpenie majú v Trnave tiež slovanské národy, Nemci, Rakúšania, no narazíte tu aj na Argentíncov, Kubáncov, Američanov, či Indov.

Mesto sa cudzincom teší

Mesto príchod cudzincov jednoznačne víta. „Sme radi, že sme pre nich zaujímaví. Trnavský kraj je podľa rebríčka poradenskej firmy Contor desiatym ekonomicky najatraktívnejším regiónom Európskej únie z porovnávaných 1024," komentuje hovorca mesta Pavol Tomašovič. „Viac ako lacná pracovná sila je však pre nás dôležité kumulovať myšlienkovú špičku v jednotlivých odboroch."

Cudzinci podľa Tomašoviča môžu tiež pomôcť s demografickým problémom. Ich prítomnosť pozitívne pociťujú aj obchody a služby. Predstava spred pár rokov, že z Trnavy sa vďaka prítomnosti Peugeotu stane prirodzené centrum Francúzov na Slovensku sa však zatiaľ nenaplnila. „Iniciatíva v tomto smere by mala vychádzať aj zo strany domácich inštitúcií a združení," myslí si Tomašovič. Peugeot ako sponzor však aspoň podporuje viaceré kultúrne aktivity, ako napríklad Ekotopfilm.

Trnavská jazyková škola Harmony zas v spolupráci s Veľkou Britániou chystá v apríli už 2.ročník akcie, na ktorej sa predstavuje školstvo i kultúra tohto štátu.

Organizácia pre migrantov chýba

Organizácia, ktorá by cudzincom pomohla v základnej orientácii však zatiaľ v Trnave nesídli. Najbližšie sa nachádzajú v Bratislave - najvýznamnejšia je Medzinárodná organizácia pre migráciu na Slovensku, ktorá v Bratislave zriadila Migračné informačné centrum. To ponúka bezplatné poradenstvo cudzincom, kurzy slovenčiny, či rekvalifikačné kurzy.

Koncepcia integrácie cudzincov bola na celoslovenskej úrovni vypracovaná až v roku 2009. Jednou z iniciatív bolo oslovenie samospráv, aby začali na regionálnej úrovni riešiť často neľahkú situáciu cudzincov na Slovensku - napríklad vytvorením informačných centier, či sprostredkovanie jazykových kurzov. „Iniciatíva však zatiaľ nevyšla, nenašli sa financie," hovorí Miroslava Hlinčíková .

Krajská i mestská samospráva však majú na projekty, týkajúce sa migrantov možnosť žiadať prostriedky z Európskeho integračného fondu. Mesto ju zatiaľ nevyužilo, Úrad Trnavského samosprávneho kraja sa do uzávierky nevyjadril.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku
  2. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  3. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť. Oplatí sa počkať?
  4. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  5. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  6. Prečo je májová bryndza najlepšia? Hovorí za ňu zloženie
  7. Špičková rodinná dovolenka na Slovensku
  8. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  9. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  10. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80%
  1. Špičková rodinná dovolenka na Slovensku
  2. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  3. Prečo je májová bryndza najlepšia? Hovorí za ňu zloženie
  4. FAVI tento rok plánuje expanziu na 10 ďalších trhov
  5. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  6. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  7. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  8. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť
  9. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  10. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  1. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80% 15 155
  2. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel 9 112
  3. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 8 315
  4. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 7 334
  5. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 6 961
  6. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 6 115
  7. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť 5 859
  8. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 5 657
  9. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite 5 649
  10. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí 4 556
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ilustračný obrázok

Z celkového počtu 1 176 aprílových pozitívnych vzoriek bol britský variant v 1 145 vzorkách.

7 h

Zasahovali pri jedenástich výjazdoch.

12 h
Pilotný projekt Biojazda.sk testuje ekologický pohon kamióna na 100 % bionaftu.

Na cesty vyrazil kamión, ktorý sľubuje zníženie emisií „zo stovky na nulu v sekunde“.

14 h

Redakcie týždenníkov MY sa rozhodli uverejňovať unikátny seriál o živote v bývalom Československu.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Majiteľ budovy ich chce nahradiť.

18 h

V obci pomáhajú hasiči aj vojaci, na mieste je aj premiér Eduard Heger.

15 h

Hladina vodných tokov nebezpečne stúpa.

17. máj

Dedinčania majú za sebou katastrofické popoludnie aj noc. Odstraňujú následky povodne.

19 h

Už ste čítali?